Letné brigády sú populárny spôsob pre študentov, ako si zmysluplne vyplniť letné mesiace. Pri novej generácii študentov fyziky na univerzitách je vítané, keď si svoje leto chcú odpracovať práve v jadrovej elektrárni. Matej Mikula a Patrik Pintér tento rok naberali skúsenosti v kolektíve skupiny reaktorovej fyziky Mochovciach. Letná brigáda im umožnila pozrieť sa na fungovanie atómky inak ako ich učia na školách. V rozhovore prezradili, ako ich stáž prebiehala. Aké majú dojmy a postrehy z tejto praxe a čo ich na stáž motivovalo.
Patrik študuje na českom Vysokom učení technickom (FJFI ČVUT) v Prahe v treťom ročníku bakalárskeho štúdia. Matej na fakulte matematiky, fyziky a informatiky na Univerzite Komenského v Bratislave v prvom roku magisterského štúdia fyziky tuhých látok. Obaja ale ešte počas strednej školy chodili na rovnaké gymnázium a do rovnakého ročníka v Leviciach.
Prečo práve jadro?
Patrik: Keď som bol na strednej škole, zaujali ma častice. Jadrová energetika a reaktory sú spojenie teórie a praktickej aplikácie štúdia častíc, čiže, spájam dve veci, aby som mal lepšiu vec.
Matej, čo si vedel o Mochovciach počas strednej školy?
Matej: Ešte na strednej som vedel, že Mochovce vytvárajú mnohé pracovné príležitosti v regióne. Predpokladal som, že je to stabilné zamestnanie, ale ako dieťa som nevedel, ako elektráreň funguje. Videl som len veže, ako sa z nich parí. Počas exkurzie ešte zo základnej školy som sa dozvedel, že to je vodná para, žiadne toxické plyny.
Patrik, je elektráreň iná, ako si si predstavoval? V čom?
Patrik: Elektráreň je veľká, vie však fungovať aj s minimálnym počtom ľudí (30 duší). Stroje ale nenahradzujú a nerozhodujú za ľudských pracovníkov. Keď sem prídete, je tu množstvo potrebnej dokumentácie, bezpečnostných limitov, pravidiel, ktoré sa musia dodržiavať.
Matej, ako si prišiel na myšlienku letnej stáže? Koordinovali ste sa s Patrikom?
Matej: Nie. Úplne náhodne sme sa tu stretli, čo je, že veľmi vtipné podľa mňa, tým, že sme z rovnakého gymnázia a aj ročníka.
Ja som dokončil bakalárky stupeň štúdia a chcel som brigádu v mojom odbore, či jemu príbuznom. Mochovce, nie sú stavba, ani kuchyňa, je to jadrová elektráreň, neuveriteľne zaujímavé miesto pre študentov fyziky.
Podporovali vás vaše univerzity pri nástupe? Hovorili vám o takýchto možnostiach stáže, alebo sa takto ukázala vaša húževnatosť?
Patrik: Tým, že som v Čechách, tak sa stretávam s aktivitami ČEZ-u, oni organizujú letné kempy. Tam chodia moji spolužiaci, osobne som o to nemal veľký záujem, chcel som byť cez leto doma. Vedel som, že keď niečo také môžu mať Česi, malo by sa to dať aj u nás, že by o nás študentov bol záujem.
Matej, prečo práve jadrová energetika na letnú stáž, keď tvoj odbor sú tuhé látky?
Matej: Pred tým, ako som nastúpil na MATFYZ, som sa rozhodoval medzi klasickou fyzikou a energetikou. Mňa energetika a jadrové elektrárne vždy zaujímali; okrem experimentálnych fúznych reaktorov, tie jadrové sú najmodernejšie miesta kde sa dá byť. Tu si všímam, ako sú aplikované znalosti prakticky, na rozdiel od učebníc.
Čím ste museli prejsť pri príprave po nástupe do Mochoviec?
Patrik: Nikdy som nebol v tak stráženom priestore, bál som sa, či niečo neurobím náhodou zle, „krok navyše a bude zle“. Ďalšia vec bola, že sme museli mať školenia, BOZP, pracovný poriadok, GDPR, aby sme dostali identifikačné preukazy.
Matej: Bol to ťažší proces, ako pre hociktorú inú brigádu, ktorou som si prešiel, ale bolo to zvládnuteľné.
Patrik: Prekvapil ma celý proces bezpečnosti, vstupné kartičky, prejsť dragerom, biometria a to všetko pred vstupom do elektrárne.
Matej: Veci, ktoré robím keď si chcem zmeniť heslo od bankového účtu, musím robiť každé ráno, keď idem do roboty.
Na čom ste pracovali počas vašej stáže?
Matej: Na začiatku sme dostali za úlohu oboznámiť sa s dokumentáciou, pretriediť a dať jej logiku. To sme zvládli úspešne, podľa starších kolegov kvalitne.
Patrik: Hlavne sme sa oboznamovali, videli sme podstatu práce reaktorových fyzikov. Okrem triedenia dokumentácie sme ju aj obsahovo skúmali. Pracovali sme s dátami. Ja som sem nešiel s predstavami, išiel som sem, aby som pochopil o čom je práca na elektrárni.
Mali ste pocit, že ste na elektrárni najmladší? Stretávali ste tu svojich rovesníkov?
Matej: Boli tu aj mladší, avšak keď som prišiel do jedálne, uvedomil som si, že menu je robené pre „otcov“, znižovali sme rádovo vekový priemer v jedálni. Myslím, že by si na elektrárni viacej mladých vedelo nájsť zmysluplnú prácu.
Čo bola tá najzaujímavejšia vec s ktorou ste sa na elektrárňach stretli?
Patrik: Videli sme priamo čistý reaktor štvrtého bloku, vnútro nádoby, neviem čo by mohlo byť viac cool, už iba ísť raketou do vesmíru.
Matej: K riadiacim pultom na blokových dozorniach nás nepustili, ale boli sme voľne na simulátoroch pre výcvik personálu pre všetky bloky. Simulátor pre tretí blok je výrazne modernejší. Je digitálnejší oproti analógovejším starším blokom jedna a dva. A množstvo údajov je na dvoch centrálnych monitoroch zobrazujúcich údaje z primáru a sekundáru.
Matej, vo svojej bakalárskej práci si skúmal, ako zloženie a teplota ovplyvňujú vlastnosti tenkých vrstiev bóru a vanádu, aby sa zistilo, kedy sú najpevnejšie a teplotne najstabilnejšie. Našiel si počas letnej stáže aj prepojenie na tvoju bakalársku prácu, prípadne novú tému výskumu?
Matej: Určite by bolo novým predmetom výskumu zistiť, ako tieto vrstvy reagujú na ožiarenie, to som v rámci práce neskúmal. V jadrovej energetike sa používa bór. Skúmať prepojenie boridov by bolo v kontexte jadrovej energetiky zaujímavé.
Patrik: Na bakalársku prácu skúmam neutrónové toky v aktívnej zóne, je to jedna z tém, ktorou sa reaktoroví fyzici zaoberajú, to je teraz moja hlavná náplň. Zaujíma ma, ako rôzne zmeny v dizajne aktívnej zóny môžu ovplyvniť fungovanie celého systému. Hľadal som prepojenia k tejto téme počas stáže, ako identifikovať rôzne komponenty a časti reaktora.
Elektrárne získali certifikáciu na duálne vzdelávanie cez program Praktický výcvik, a od septembra má byť práve v Mochovciach spustený plnohodnotný duálny systém vzdelávania, má však byť iba pre pozície mechanik, elektrotechnik a zámočník. Keby sa podobný systém rozšíril aj pre váš odbor – na študentov vysokoškolského štúdia – prihlásili by ste sa?
Matej: Na vysokej škole technického zamerania je to komplikované, počas semestra musíme sedieť a drieť každú prednášku, tie školy sú náročné. Neviem či by na priamo duálny systém bol čas, viac sa mi pozdáva keby univerzity propagovali práve letné stáže.
Patrik: Počas semestra je nepríjemné pre študentov meniť rytmus na krátkej báze, tiež radšej zastávam letné praxe.
Ako vám stáž vyplnila predstavy o práci v odbore?
Patrik: Je ťažké si na to urobiť úplný názor. Po dvoch mesiacoch stáže viem, že sme načreli iba povrchovo do mnohých tém. Viem si však predstaviť skúsiť si tu prácu na plný úväzok.
Táto práca nemá len stránku fyzikálnych výpočtov, ale aj predpisov, vytvorených fyzikmi pre fyzikov. Tie sú nástrojom dokumentovania postrehov a zistení, nových postupov, alebo pre kontrolu správnosti.
Matej: Ja si viem predstaviť viac experimentálnej, výskumnej roboty. Hľadať bezpečnejšie materiály pre jednotlivé komponenty, hľadať zlepšenia. Určite by som po škole zvažoval pracovať v jadrových elektrárňach, no bolo by to ťažké rozhodovanie medzi laboratóriom a elektrárňou. Zatiaľ sa držím môjho smeru štúdia.
Ako vnímaš „jadro“ na Slovensku dnes?
Patrik: Každým rokom čo študujem sa celý odbor mení a dopĺňa. Nevidím do budúcnosti. Slovensko je jedna z mála krajín v Európe, ktorá dokáže zabezpečiť seba a aj okolité krajiny, práve vďaka našim dvom jadrovým elektrárňam. Pár krát som počul o hypotéze možnej budúcej tretej na východe, ale neviem, čo to znamená.
Viem, že tí ľudia ktorí vedia pohnúť z vecami, veria v jadro. Preto, nič iné, ako svetlú budúcnosť by som pre jadro na Slovensku netipoval.
Matej: Už aj moji starí rodičia, i keď sú viac technicky zameraní, nevnímali jadro ako nebezpečné. Podporovali ma v mojej letnej stáži. Elektráreň je poriadne zabezpečená, či už dokumentáciou, ochranou, postupmi a protokolmi.
Z popkultúry – videli ste filmy a seriály zobrazujúce nukleárnu energiu, ako ich vnímate teraz?
Patrik: Áno, napríklad seriál Černobyľ, tu všetci ľudia veru nechodia v laboratórnych plášťoch. Na reaktore sú v žltých kombinézach a operátori na dozorniach sú v montérkach, v modro-oranžovej kombinácii a ľudia tu chodia aj normálne civilne oblečení. Alebo štruktúra a rozmiestnenie budov, čo je čo. V Kitemanovi napríklad skúsili zbúrať elektráreň cez chladiace veže, kde je iba vodná para, tak to nefunguje!
Matej: Videl som seriál Černobyľ trikrát, raz keď vyšiel, keď som bol na gymnáziu, raz pred stážou a raz teraz, na záver stáže a sledujem, ako som sa vyvinul. Bol to oveľa väčší zážitok, tento tretí krát; všímam si rôzne nuansy, ako v konverzáciách postáv, tak aj v samotných záberoch.
Mohli by ste sa na elektrárni odfotiť?
Patrik: Ja to vnímam tak, že nie. To, čo si myslíš, že by si nemal fotiť, nefoť.
Matej: Ak máš platné povolenie FIFO, tak sa dá.
Tak poprajme stážistom chuť a výdrž do ďalšieho štúdia fyziky.
Pozn. Autorom článku je William Gevorg Urban, študent magisterského štúdia žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.
