80 rokov od Hirošimy a Nagasaki

Hirošima a Nagasaki predstavujú 80 rokov starú spomienku na vojenské použitie štiepnej jadrovej reakcie.

0
322

Bomba, ktorá dopadla 9.8.1945 na kostol japonského mesta Nagasaki (60 000-80 000 mŕtvych) spolu s tou, ktorá bola 6.8.1945 zhodená na Hirošimu (do 4 mesiacov cca 90 000 – 166.000 obetí) natoľko vystrašila Japoncov, že už o 3 týždne sa druhá svetová vojna prakticky i formálne skončila 2. septembra 1945, a to podpísaním bezpodmienečnej kapitulácie Japonska na palube americkej lode USS Missouri v Tokijskom zálive.

Toto je základná informácia, ktorú si každý dokáže “vygúgliť” napríklad na Wikipédii. Keď však čítate ďalej, tak Wikipédia píše, že z tých, čo zomreli v prvý deň, tak 60% zomrelo na ožiarenie (radiačné, tepelné), 30% zahynulo pod padajúcim troskami a 10% z ostatných príčin. No a tu sa asi začudovane “zdvíha obočie”, nielen mne, ale aj mnohým, ktorí boli na vojne, či technicky myslia. Hlavným ničivým účinkom všetkých bômb (vrátane nukleárnych) je explozívna sila. I preto boli obe bomby odpálené cca 500 m nad zemou, aby tlaková vlna mala čo najväčší účinok, i preto boli vybrané ciele ako Hirošima, či Nagasaki, kde okrem iných dôvodov zavážila aj skutočnosť, že sú na rovine s prevažujúcou “bambusovou” zástavbou a explózia a následná implózia môžu mať ideálne podmienky. Samozrejme, že v epicentre výbuchu dosahovali teploty niekoľko tisíc stupňov a mnoho obetí takpovediac sublimovalo do ovzdušia, avšak väčšina úmrtí bola v dôsledku explózie a tlakovej vlny.

Podobne sa prezentuje i havária vo Fukušime. Hoci na priame radiačné následky nezomrel nikto, 20 000 mŕtvych a nezvestných v dôsledku tsunami sa spája s jadrovou energetikou a žiarením…

Hirošima a Nagasaki predstavujú 80 rokov starú spomienku na vojenské použitie štiepnej jadrovej reakcie. 80 rokov je pri súčasnom rozvoji zbraní hromadného ničenia obrovská doba a je nepochybným úspechom, že odvtedy nikdy neboli vojensky použité. S odstupom času sa práve odstrašujúci účinok považuje za najväčšiu silu jadrových zbraní. Nech to trvá tak večne.

Osobne som zažil ostrú reakciu japonských vedcov, keď sme v 1996 navštívili Knižnicu amerického prezidenta Harryho S. Trumana, ktorá sa nachádza v Independence, Missouri. Je to komplex pozostávajúci z rodinného domu Trumana, knižnice a múzea, ktoré spravuje Národný archív Spojených štátov. Po ukážke pamätného pera, ktorým podpísal rozkaz na zhodenie atómových bômb na japonské mestá, všetci japonci bez slova z prehliadky odišli a sadli do autobusu.

Druhá spomienka je na pieseň Nagasaki, s ktorou Peter Nagy vyhral začiatkom 80-tych rokov Portu. V srdci českých folkáčov (Lochotínnsky areál pri Plzni) to bol šok, ako keď by “cejlónski tigri” vyhrali kanadský Stanley cup. Sám s 12-strunovou gitarou zahral niečo tak náročné a zložité, že “trojakordovým pesničkárom padla sánka”. Samozrejme, že by som to chcel vedieť zahrať tiež…, ale keď sa za mladi a po dvoch litroch vína o to ani nepokúsite, tak dnes za triezva, to už así nedáte.  A možno skúsim, dnes už mám viac času.

 Vladimír Slugeň.