Opätovný návrat Nemecka k jadrovej energetike po tom, čo ku koncu roka 2022 odstavili svoje posledné tri reaktory nie je vôbec jednoduchý a to aj napriek nemeckej technologickej vyspelosti, hospodárskej sile a neustále zvyšujúcej sa potrebe lacných energií pre konkurencieschopné hospodárstvo. Príčiny je možné zhrnúť do nasledujúcich bodov.
A) Stále neexistuje spoločenská a politická zhoda. Za nový rozvoj jadrovej energetiky je jedine strana AfD, ktorá napriek 20,8% hlasov v nedávnych voľbách, je ostatnými ostrakizovaná a izolovaná. Priemysel potrebuje dlhodobé záruky na desaťročia a predvídateľnú stabilitu.
B) Rozhodnutie o ukončení nemeckého jadrového programu padlo v roku 2011. Odvtedy sa do jadra neinvestovalo, zanikali fabriky na špeciálne komponenty a kvalifikovaný personál si užíva zaslúžený dôchodok. Reštart celého odvetia odhadnutý firmou NUKEM na rok 2030 sa mi zdá veľmi optimistický aj v prípade všeobecnej podpory jadra.
C) Na postavenie novej elektrárne v Nemecku treba prekonať celé „pohoria“ byrokracie, takže spustenie novej by som videl cca o 20 rokov. Znovuuvedenie do prevádzky 3 blokov odstavených v 2022, resp. 3 blokov odstavených 2021 tiež nevidím ako schodné riešenie, nakoľko už na nich začali nevratné likvidačné práce. Je potrebné si uvedomiť, že tieto reaktory už vyčerpali zo svojej predpokladanej životnosti 40 rokov 30-32, že sa do nich 15 rokov neinvestovalo a možno jediným dnes využiteľným faktorom je lokalita.
D) V súčasnosti je v Nemecku len jeden profesor v odbore jadrová energetika v nedôchodkovom veku. Univerzitné študijné programy orientované na jadro majú nielen minimálny záujem zo strany študentov, ale aj minimum kvalifikovaných pedagógov. Väčšina z tých mladších sa po rozhodnutí o odstavení JE v roku 2011 preorientovala do iných pre nich perspektívnejších oblastí…
História nemeckých jadrových elektrární je zhrnutá v nasledovnom obrázku.
Vladimír Slugeň.
