Nemecký kancelár Friedrich Merz ostro kritizoval energetickú politiku Nemecka a otvorene spochybnil rozhodnutie o odchode od jadrovej energetiky. Na novoročnom stretnutí Hospodárskej komory, ktoré sa konalo v stredu 14. januára v Halle v Sasku-Anhaltsku, označil ukončenie jadrovej energetiky za strategickú chybu a varoval, že si Nemecko vlastnými rozhodnutiami vytvára jednu z najdrahších energetických transformácií na svete.
„Odklon od jadrovej energie bol vážnou strategickou chybou. Teraz realizujeme najdrahšiu energetickú transformáciu na svete. Neviem o žiadnej inej krajine, ktorá by si to tak komplikovala a predražovala ako Nemecko,“ povedal Merz. Súčasný systém dotácií energií podľa neho nie je dlhodobo udržateľný a z dlhodobého hľadiska ho nebudú schopní dotovať z peňazí daňových poplatníkov. „Potrebujeme nové výrobné kapacity,“ dodal.
Odklon od jadra bol „zásadný omyl“
Rozhodnutie predchádzajúcich vlád opustiť jadrovú energetiku nazval zásadným omylom. Jeho vláda teraz preto musí urýchliť výstavbu nových elektrární, najmä plynových, ktoré sa dajú postaviť za kratší čas. Podľa Merza sú už pripravené kľúčové podklady aj povoľovacie procesy. Zdôraznil, že nové zdroje možno stavať na bývalých energetických lokalitách a využiť existujúcu prenosovú infraštruktúru – čo predchádzajúca vláda podľa neho odmietala.
Nemecko sa tak pridáva k Dánsku či Španielsku, kde energetická kríza, otázky bezpečnosti dodávok a rastúci tlak na dekarbonizáciu otvorili dvere k návratu jadra. Dánsko po viac než 40 rokoch zvažuje zrušenie zákazu jadra a preveruje možnosti využitia malých modulárnych reaktorov (SMR). Španielsko v roku 2025 stoplo pôvodný plán postupného odstavovania jadrových elektrární do roku 2035.
Európe predpovedajú veľké jadrové investície
Európska komisia vo svojom ôsmom jadrovom ilustračnom programe (PINC) konštatuje, že splnenie plánov členských štátov v oblasti jadrovej energetiky si do roku 2050 vyžiada približne 241 miliárd eur investícií. Tieto zdroje budú potrebné na predlžovanie životnosti existujúcich reaktorov, výstavbu nových veľkých jadrových blokov a financovanie rozvoja SMR, AMR, mikroreaktorov a dlhodobých riešení, ako je fúzia.
Pre viaceré krajiny EÚ zostáva jadrová energia kľúčovým prvkom dekarbonizácie, konkurencieschopnosti priemyslu a energetickej bezpečnosti. Komisia predpokladá, inštalovaný jadrový výkon v EÚ má vzrásť z dnešných 98 GWe na približne 109 GWe v roku 2050.
