V posledných rokoch sa už niekoľkokrát stalo, že výkon jadrovej elektrárne Paks musel byť znížený z dôvodu letných horúčav a vysokej teploty vody v Dunaji, no k úplnej odstávke bloku doteraz nikdy nedošlo.
Maďarská jadrová elektráreň Paks používa vodu z Dunaja na odvod odpadového tepla kondenzačných parných turbín. Vysoké letné teploty a nízky prietok obmedzuje kapacitu Dunaja pre odvod tepla, danú dovoleným ohrevom vody v rieke. Podľa platných predpisov nesmie teplota riečnej vody prekročiť hranicu 30 stupňov Celzia v úseku 500 metrov od miesta, kde sa ohriata chladiaca voda vypúšťa späť do Dunaja. Z tohto dôvodu preventívne dochádza k znižovaniu výkonu blokov a v tomto roku (29. júla 2026) prvýkrát došlo k odstaveniu celého bloku. Aktuálne opatrenie bolo potrebné z dôvodu extrémne nízkej hladiny vody, z environmentálnych dôvodov a v záujme zaistenia bezpečnej prevádzky zvyšných blokov.
V pondelok (27. júla) bol výkon 1. bloku znížený o 254 megawattov; v utorok výkon 3. bloku o 237 megawattov; a v stredu bolo oznámené, že 3. blok bude odstavený úplne. Podľa údajov prevádzkovateľa prenosovej sústavy Mavir v stredu 29. júla okolo pol siedmej pracoval 1. blok na výkone 247 megawattov, 2. blok na 488 megawattov, 3. blok na 0,5 megawattu a 4. blok na 484 megawattov. Podľa súhrnu je v súčasnosti mimo prevádzky 40 percent z celkového inštalovaného výkonu elektrárne Paks, ktorý predstavuje 2 026 megawattov.
Chýbajúca kapacita sa nahradzuje prostredníctvom dovozu a prevádzkou plynových elektrární. Dovoz elektriny vo večerných hodinách prudko rastie a blíži sa k hranici 4 000 megawattov, zatiaľ čo výkon plynových elektrární vytrvalo stúpa a výkon solárnych elektrární plynulo klesá — okolo 18:00 zostávalo na výrobu elektriny k dispozícii už len približne 1 000 megawattov kapacity. Dňa 29. júna zaznamenal prevádzkovateľ sústavy vo večerných hodinách zaťaženie systému na úrovni 7 488 megawattov, čo predstavuje najvyššiu letnú spotrebu elektriny, aká kedy bola nameraná. Veterné turbíny v horúčavách takmer nevyrábali žiadnu energiu – z celkového inštalovaného výkonu 325 MW bol počas celého dňa k dispozícii výkon v priemere okolo 20 až 25 MW. Podľa vyjadrenia ministerstva energetiky Maďarska vďaka potrebným opatreniam zostáva energetická bezpečnosť Maďarska zachovaná.
Rumunská jadrová elektráreň Cernavoda z toho istého dôvodu rozhodla odstaviť prvý reaktor 28. júla a druhý reaktor na nasledujúci deň, čo spolu predstavuje výpadok 1400 MW elektrického výkonu.
Rumunské ministerstvo energetiky ubezpečilo, že odstavenie oboch reaktorov neovplyvní dodávky elektriny domácnostiam a priemyselným odberateľom. Podľa ministerstva sa špičková spotreba elektriny v krajine tento týždeň odhaduje na 7,3 GW, zatiaľ čo domáca produkcia pred odstavením druhého reaktora dosahovala 4,3 GW. Rumunsko v priemere disponuje približne 7 GW elektriny.
Podľa rumunskej Národnej agentúry pre manažment vodných zdrojov klesol v utorok prietok Dunaja na vstupe do krajiny na 1 650 metrov kubických za sekundu, zatiaľ čo priemer za júl je približne 4 750 metrov kubických za sekundu. Agentúra predpovedá, že do 4. augusta toto číslo klesne na 1 500 metrov kubických za sekundu. Pre porovnanie, historické minimum bolo zaznamenané v roku 1985 – 1 400 metrov kubických za sekundu.
Podľa predbežných odhadov prevádzkovateľa energetickej sústavy Transelectrica sa má prvý reaktor znovu pripojiť k elektrickej sieti 4. augusta a druhý 10. augusta, za predpokladu zlepšenia hydrologickej situácie.
Plánované odstavenie druhého reaktora zvýši závislosť Rumunska od dovozu elektriny a vyvinie ďalší tlak na ceny, ktoré už vzrástli v dôsledku vlny horúčav vo veľkej časti Európy, poznamenáva agentúra Reuters.
Aj ďalšie európske krajiny čelia problémom v dôsledku extrémnych horúčav a sucha. Bulharská ministerka energetiky Iva Petrovová uviedla, že krajina môže byť tiež nútená dočasne odstaviť jadrovú elektráreň Kozloduj kvôli nízkej hladine vody v Dunaji. Vo Francúzsku štátna energetická spoločnosť EDF oznámila odstavenie reaktorov s celkovou kapacitou 6,8 GW, čo predstavuje približne 10,8 % inštalovanej jadrovej kapacity krajiny, z dôvodu vlny horúčav.
Príspevok zostavený zo zdrojov voľne dostupných na webe, vyjadrení prevádzkovateľov JE Paks a Cernavoda a prenosovej sústavy MAVIR.
