Americká spoločnosť City Labs vypustila v rámci misie SpaceX Transporter‑17 komerčný satelit poháňaný jadrovým zdrojom energie. Jedným z 80-tich bremien, ktoré vyniesla raketa Falcon 9, bol experimentálny satelit BOHR (Betavoltaic Orbital High‑Reliability). Technológia založená na využívaní trícia má zabezpečiť dlhodobé a stabilné napájanie aj tam, kde solárne panely nestačia, čo môže ovplyvniť budúce misie v hlbokom vesmíre.
Raketa Falcon 9 odštartovala z Vandenbergovej základne v Kalifornii v utorok 7. júla 2026 o 03:12 h miestneho času (08:12 SELČ). Projekt má overiť nielen technológiu, ale aj regulačný rámec pre podobné misie v budúcnosti.
Takto štartovala raketa Falcon 9 v rámci misie Transporter-17:
Betavoltická energia z trícia
Základom experimentu je technológia NanoTritium, ktorú City Labs vyvinula ako komerčný jadrový zdroj energie. Využíva trícium – izotop vodíka H3 – ktorého rádioaktívny rozpad produkuje elektrickú energiu. Ide o tzv. betavoltický princíp, pri ktorom sa energia z beta žiarenia premieňa priamo na elektrinu.
Na rozdiel od bežných chemických batérií nejde o uloženú energiu s obmedzenou kapacitou. NanoTritium elektrinu priebežne generuje, bez potreby dobíjania a bez prestojov. Podľa údajov spoločnosti dokáže poskytovať energiu viac ako 20 rokov.
BOHR je CubeSat – malý satelitný formát, ktorý sa bežne používa na technologické demonštrácie. Samotná platforma satelitu je napájaná zo solárnych panelov, no jeho vnútorný experimentálny náklad funguje nezávisle vďaka tríciovej batérii.
Úlohou misie je demonštrovať stabilné a dlhodobé napájanie autonómnych senzorov bez závislosti od centrálneho energetického systému satelitu. Takýto prístup by mohol umožniť spoľahlivú prevádzku aj v extrémnych podmienkach, kde slnečné žiarenie nie je dostupné.
Využitie v hlbokom vesmíre aj na Mesiaci
City Labs zdôrazňuje, že technológia by mohla nájsť uplatnenie najmä v hlbokom vesmíre, v trvalo zatienených oblastiach Mesiaca či pri dlhodobých autonómnych senzorových sieťach. Práve tieto scenáre dnes narážajú na limity tradičných energetických systémov.
Prvé výsledky experimentu očakáva spoločnosť v priebehu týždňov až mesiacov po vypustení. Následne bude sledovať dlhodobé správanie technológie v orbitálnom prostredí.
Ak sa technológia osvedčí, betavoltické zdroje by mohli rozšíriť možnosti napájania malých satelitov a vesmírnych zariadení. Stabilný a zdroj energie bez potreby údržby by znížil závislosť od slnečných panelov a otvoril cestu pre misie v prostrediach, kde dnes energia predstavuje jeden z hlavných limitov.
