S touto vetou sa nestretávame len v jadrovej energetike, ale aj na letiskách, či v budovách európskych inštitúcií. Nedávno som sa na nej pobavil, keď som ju videl na upratovačkinom vozíku pred WC v IAEA (chcel som jej to prepísať na „safety has overwriting priority“, ale samoreguloval som sa).
Kto túto vetu vlastne vymyslel nevieme. Ale vieme, že americký sudca Elbert H. Gary, prvý predseda spoločnosti U.S. Steel, je považovaný za autora hesla „Safety First“ („Bezpečnosť na prvom mieste“). V roku 1908 vytvoril ústredný výbor spoločnosti pre bezpečnosť a preslávil sa tým, že zmenil dovtedajšiu priemyselnú filozofiu z: „Výroba na prvom mieste, kvalita na druhom, bezpečnosť na treťom“ na: „Bezpečnosť na prvom mieste, kvalita na druhom, výroba na treťom.“
V jadrovej energetike sa táto veta pripisuje admirálovi U.S. Navy Hymanovi G. Rickoverovi (1900-1986), ktorý obrátil „koleso dejín“ smerom k tlakovodným reaktorom a má aj nehynúce zásluhy pre rozvoj malých modulárnych reaktorov (v 50-tych rokoch to bol vývoj ponorkových reaktorov, ktorý mu podliehal). Ponorky sa stavali v dokoch a na vode! Horšie podmienky pre jadrové zariadenia si ťažko predstaviť. Preto čo najjednoduchšie riešenia, najkratšie potrubia, najmenej zvarov a všetko zložité v jednom jadrovom module vyrobenom v špičkovom závode, ktorý by bol vymontovateľný a nahraditeľný novým. Ďalší posun v inováciách spôsobil sonar – hlavný nepriateľ ponoriek. Jadrová ponorka sa preto snaží ísť na prirodzenej cirkulácií s čo najkratšími potrubiami, len aby ju nebolo počuť, čiže plne spĺňa označenie AP (advanced passive). A aj preto „safety has the highest priority“.
Po generálovi Rickoverovi (otcovi prvej jadrovej ponorky Nautilus, US SSN571, 1954) pomenovali jednu z najnovších jadrových ponoriek triedy Virginia USS Hyman G. Rickover (SSN-795), ktorá slúži v námorníctve USA od októbra 2023. Je poháňaný reaktorom S9G, ktorý priniesol do amerického ponorkového loďstva tri zásadné inovácie, ktoré výrazne zvyšujú bojovú efektivitu plavidiel:
- Životnosť bez dopĺňania paliva: Najväčšou výhodou reaktora je jeho aktívna zóna, ktorá vydrží v prevádzke 33 rokov. Palivom je vysoko obohatený urán (do 97% U-235). Ponorka tak nemusí počas celej svojej plánovanej životnosti absolvovať extrémne drahú a zdĺhavú výmenu jadrového paliva spojenú s rozrezaním trupu plavidla.
- Prirodzená cirkulácia: Pri nízkych a stredných rýchlostiach dokáže chladivo v reaktore cirkulovať prirodzene bez nutnosti spúšťania hlučných hlavných obehových čerpadiel. Ponorka sa vďaka tomu dokáže pohybovať takmer dokonale ticho, čo sťažuje jej odhalenie nepriateľskými sonarmi.
- Vysoká hustota výkonu: Reaktor poskytuje tepelný výkon cca 150 MW, čo vytvorí cca 40 000 koní (30 MWe) na hriadeli lodnej skrutky. To umožňuje ponorkám triedy Virginia dosahovať pod vodou rýchlosť presahujúcu 25 uzlov (46 km/h). V porovnaní s reaktorom S6G (ktorý poháňa staršiu, ale stále masívne využívanú triedu Los Angeles) má reaktor S9G menšie priestorové rozmery, vyššiu energetickú hustotu, vyššiu mieru pasívnej bezpečnosti a vyžaduje podstatne menej údržby, čo znižuje celkové prevádzkové náklady na životný cyklus plavidla.
Paradoxne ide už o druhú americkú jadrovú ponorku, ktorá nesie meno admirála Rickovera. Prvou bola USS Hyman G. Rickover (SSN-709, reaktor S6G), zaradená do služby v roku 1984 a vyradená 2007.
Prístup admirála Rickovera k jadrovej bezpečnosti sa stal zlatým štandardom pre vojenský aj civilný jadrový priemysel po celom svete. Rickover veril, že jadrová energia je zo svojej podstaty nekompromisná k akýmkoľvek ľudským chybám a vyžaduje si absolútne odstránenie byrokracie v prospech fyzikálnych zákonov. Výsledkom jeho filozofie je fakt, že U.S. Navy za viac ako 70 rokov prevádzky jadrových reaktorov nezaznamenalo ani jednu jadrovú haváriu ani únik radiácie, ktorý by poškodil zdravie ľudí, či životné prostredie. Po vážnej havárii jadrovej elektrárne Three Mile Island v USA v roku 1979 vyšetrovatelia zistili, že komerčnému sektoru chýbala práve táto „Rickoverova kultúra“ zodpovednosti. Civilný sektor následne masívne prevzal jeho postupy, založil organizáciu INPO (Institute of Nuclear Power Operations) a obsadil ju bývalými armádnymi špecialistami na jadrovú bezpečnosť vyškolenými Rickoverom.
P.S. Rickover strávil v aktívnej službe v U.S. Navy neuveriteľných 63 rokov (1918 – 1982), čo z neho robí najdlhšie slúžiaceho dôstojníka v celej histórii Spojených štátov. Kvôli jeho obrovským zásluhám na vybudovaní jadrovej flotily pre neho Kongres opakovane upravoval zákony o povinnom odchode do dôchodku. Na začiatku 80. rokov sa však dostal do ostrého sporu s vtedajším ministrom námorníctva Johnom Lehmanom. Rickover otvorene kritizoval lodenice za predražovanie zákaziek a klamstvá, čo sa nepáčilo vplyvným zbrojárskym firmám. V decembri 1981 ho prezident Ronald Reagan pozval do Oválnej pracovne, kde mu oznámil, že nastal čas na dôchodok. Rickover, v tom čase 81-ročný, reagoval veľmi chladne a ministrovi Lehmanovi priamo do očí povedal, že „podrezal hrdlo programu jadrovej bezpečnosti v USA“. Z aktívnej služby bol oficiálne prepustený 31. januára 1982. O štyri roky neskôr, 8. júla 1986 – presne pred 40 rokmi, admirál Rickover zomrel.
prof. Vladimír Slugeň
