Klimatická konferencia COP31, ktorá sa v tureckej Antalyi začala 9. novembra 2026, sa bude zaoberať požiadavkou na výslovné uznanie jadrovej energetiky v rámci dobrovoľného globálneho cieľa „35 do 35“. Ten počíta so zvýšením podielu elektriny na celkovej konečnej spotrebe energie na 35 % do roku 2035.
Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE) pripravuje podujatie venované tomuto cieľu tureckého predsedníctva COP31. Iniciatíva má podporiť globálne klimatické ambície vyplývajúce z Parížskej dohody z roku 2016.
Medzi rečníkmi bude aj zástupca amerického think-tanku Clean Air Task Force (CATF). Organizácia považuje jadrovú energetiku za technológiu s veľkým potenciálom dekarbonizovať svetový energetický systém v rozsahu a tempe potrebnom na riešenie klimatickej výzvy.
CATF je zároveň súčasťou medzinárodného združenia Nuclear for Climate (N4C), ktoré spája predstaviteľov a organizácií jadrového sektora. Toto združenie presadzuje, aby sa jadrová energetika dostala priamo do vykonávacích plánov COP31 pre cieľ „35 do 35“. Jej predstavitelia argumentujú, že rast konečnej spotreby elektriny musí sprevádzať dostatok stabilných nízkouhlíkových zdrojov.
Tempo elektrifikácie sa musí výrazne zvýšiť
Cieľ „35 do 35“ vychádza z analýz Medzinárodnej energetickej agentúry (IEA) a Medzinárodnej agentúry pre obnoviteľnú energiu (IRENA). Tie sa zaoberajú opatreniami potrebnými na zachovanie možnosti obmedziť globálne otepľovanie na 1,5 °C. Elektrina v súčasnosti podľa uvedených údajov predstavuje iba 23,4 % energie dodávanej spotrebiteľom. Od roku 2000 sa tento podiel zvýšil o 6,7 percentuálneho bodu.
Dosiahnutie hranice 35 percent do roku 2035 by preto vyžadovalo približne štvornásobné zrýchlenie elektrifikácie oproti jej tempu počas prvej štvrtiny 21. storočia. V porovnaní s obdobím rokov 2020–2025 by muselo byť tempo približne trojnásobné.
Čistá elektrifikácia sa vo veľkej miere opiera o obnoviteľné zdroje vrátane veternej a slnečnej energie. Zástancovia jadrovej energetiky však upozorňujú, že takéto výrazné zrýchlenie si vyžiada využitie všetkých stabilných nízkouhlíkových zdrojov, teda aj jadrových elektrární.
MAAE očakáva ďalší rast jadrovej energetiky
Podľa Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu sa podpora jadrovej energetiky ako súčasti čistej a bezpečnej energetickej budúcnosti zvyšuje. Tridsaťjeden krajín prevádzkuje viac ako 400 jadrových reaktorov. Tieto zariadenia zabezpečujú približne štvrtinu svetovej nízkouhlíkovej elektriny. O zaradení jadrovej energetiky do svojho energetického mixu zároveň uvažuje ďalších približne 60 krajín.
Najnovšie projekcie MAAE naznačujú, že celosvetová kapacita jadrovej energetiky by sa do roku 2060 mohla oproti dnešnej úrovni takmer zdvojnásobiť. A pri rýchlejšom nasadzovaní by mohla vzrásť na viac ako trojnásobok.
Medzinárodná koalícia jadrového priemyslu a odborných organizácií už začiatkom novembra vyzvala predsedníctvo COP31, aby jadrovú energetiku zahrnulo nielen do vykonávacích, ale aj do finančných plánov konferencie.
Iniciatíva Nuclear for Climate, ktorú v roku 2015 vytvorilo viac ako 150 združení z celého sveta, zdôraznila, že doterajšie politické uznanie jadrovej energetiky musia nasledovať konkrétne kroky podporujúce realizáciu projektov.
Guterres vyzval na ukončenie závislosti od fosílnych palív
Generálny tajomník Organizácie Spojených národov (OSN) António Guterres 11. novembra 2026 na konferencii vyzval na rýchlejšie znižovanie emisií. Vo svojom vystúpení sa zameral najmä na fosílny priemysel. „Argumenty pre fosílne palivá sa rúcajú,“ vyhlásil. Fosílne palivá podľa neho musia nasledovať osud dinosaurov, no tento proces sa neuskutoční bez aktívnych opatrení. Poukázal pritom na vplyv lobistických skupín.
Guterres zároveň vyzval na ukončenie závislosti od fosílnych palív. Už predtým apeloval na krajiny, aby presadzovali ich postupné vyraďovanie. Pre praktické naplnenie cieľa „35 do 35“ tak bude rozhodujúce, aké zdroje sa dostanú do vykonávacích a finančných plánov COP31. Jadrový sektor žiada, aby medzi nimi bola výslovne uvedená aj jadrová energetika.
