Prejav pani Ursuly von der Leyen bol prelomovým politický vyhlásením EC k jadrovej energetike, ktoré pre ňu pripravoval tím expertov pre energetiku a hospodárstvo EC. Po ňom by mali nasledovať konkrétne kroky. Jeho podrobné znenie nájdete tu (https://ec.europa.eu/commission/presscorner/detail/es/speech_26_581).
Dovoľte mi pár subjektívnych poznámok.
1. Prejav, ktorý v mnohom takmer doslovne odráža nedávnu analýzu nemeckého kancelára Merza, konštatuje, že zanedbávanie jadrovej energie zo strany Európskej únie v posledných rokoch bolo vážnou strategickou chybou. Skutočne, pod tlakom Nemecka a niektorých ďalších členských štátov určoval energetickú politiku EÚ protijadrový zelený diktát[1]. Vízia spočívala v obnoviteľných zdrojoch… a ruskom plyne. Kríza na Ukrajine v roku 2022 však veci zásadne zmenila. Program REPowerEU mal priniesť zásadný obrat. Podpora obnoviteľných zdrojov sa výrazne zintenzívnila spolu s dovozom plynu od iných dodávateľov, najmä prechodom na skvapalnený zemný plyn z USA a Kataru. O klímu však neboli veľké obavy: plyn sa považoval za dočasné riešenie, kým sa nevybuduje plne obnoviteľný energetický systém[2]. Jadrová energia, hoci ju experti zo Spoločného výskumného centra Komisie (JRC) uznali za udržateľnú, nebola skutočne súčasťou veľkého plánu EÚ, alebo bola len na jeho okraji, a podľa taxonómie sa aj tak považovala za dočasnú. Až kríza na Blízkom východe naplno prebudila vedomie situácie, čo viedlo k oneskorenému uznaniu chýb a zodpovednosti. V takejto situácii už nie je možné pokračovať v zaužívaných postupoch. Je potrebné nezávislé posúdenie energetickej politiky EÚ, aby bolo možné prijať hlboké nápravné opatrenia zamerané na správne nastavenie priorít.
2. Údaje pani von der Leyenovej o podiele jadrovej energie na spotrebe elektriny v Európskej únii sú zaujímavé. Spomína podiel jednej tretiny v minulosti, čo je správne pre obdobie približne medzi rokmi 1990 a 2010, keď bol inštalovaný výkon 140 GW. Ďalej uvádza, že dnes je to „len“ asi 15 %. Tento údaj je príliš nízky: ide skôr o 22 – 23 % pri inštalovanom výkone 100 GW. Stojí však za povšimnutie použitie slova „len“ v jej prejave. Toto „len“ možno interpretovať ako „príliš málo“.
3. To asociuje aj zvláštny prístup k dokumentu PINC, teda Indikatívnemu jadrovému programu Spoločenstva, ktorý Komisia zverejnila 10. marca, rovnako v deň jadrového samitu v Paríži. Navrhuje strednodobý scenár do roku 2050 s jadrovým výkonom 150 GW. Ak odhadneme, že spotreba elektriny sa dovtedy zdvojnásobí, zodpovedalo by to približne 15 %, čo je číslo používané od roku 2018 v rámci Zeleného dohovoru. Z prejavu pani von der Leyenovej teda možno vyvodiť, že 15 % podiel jadrovej energie podľa PINC nebude postačovať. Je potrebné viac. Napríklad USA hovoria o minimálne strojnásobení podielu jadra do roku 2050.
4. Pozoruhodné sú aj ďalšie prvky prejavu. Pani von der Leyenová pri viacerých príležitostiach, keď zdôrazňovala nevyhnutnú kombináciu nízkouhlíkových zdrojov elektriny, uviedla najprv jadrovú energiu a až potom obnoviteľné zdroje, v tomto poradí. Je to mimoriadne pozitívne, ak to možno interpretovať ako poradie priorít.
5. V ďalšej časti sa zamerala najmä na malé modulárne reaktory (SMR) a fúziu, pričom spomenula garančný fond vo výške 200 miliónov eur (do roku 2028) pre SMR a 5 miliárd eur pre fúziu[3]. Bez podceňovania potenciálu SMR by však prioritou malo byť predovšetkým predlžovanie životnosti existujúcich veľkých reaktorov a budovanie flotily, ktorá ich nahradí v horizonte 10 až 20 rokov. Je naliehavo potrebné vytvoriť podmienky, aj na európskej úrovni, na podporu potrebných investícií, a vízia by nemala byť 150 GW, ale minimálne dvojnásobok, aby sa do roku 2050 dosiahol približne tretinový podiel jadrovej energie na výrobe elektriny v celej Európskej únii. Nejde o cieľ ako taký – ciele by sa mali skôr opustiť, ale o nevyhnutnú víziu, ktorá pozitívne zapojí všetkých zainteresovaných aktérov.
6. Napriek tomu sme v posledných mesiacoch a týždňoch v Bruseli svedkami množstva európskych iniciatív, ktoré vo všeobecnosti zostávajú v rámci Zeleného dohovoru, pričom prioritou zostávajú obnoviteľné zdroje, ale aj všetko potrebné na zvládanie ich nestálosti, či už ide o akumuláciu, prispôsobenie sietí, nútenú flexibilitu riaditeľných zdrojov, riadenie dopytu… náklady napokon ponesú spotrebitelia, teda my.
7. Zároveň sa naďalej používajú „magické“ pojmy ako „technologická neutralita“, ktoré naznačujú spravodlivé zaobchádzanie medzi obnoviteľnými zdrojmi a jadrovou energiou, pričom sa zároveň trvá na tom, že riaditeľné zdroje musia byť nevyhnutne flexibilné, aby sa prispôsobili nestálosti obnoviteľných zdrojov. To sa odráža aj v štruktúre trhu založenej na „merit order“, teda poradí podľa marginálnych nákladov výroby, bez zohľadnenia systémových nákladov spôsobených nestálosťou.
8. Komisiu čaká ešte dlhá cesta, kým sa osviežujúci duch prejavu pani von der Leyenovej pretaví do konkrétnych krokov, ktoré skutočne podporia jadrovú energiu tak, ako ju definuje Zmluva o Euratome, a uznajú jej plnú hodnotu pre budúci dekarbonizovaný, cenovo dostupný a spoľahlivý energetický mix slúžiaci európskej spoločnosti, jej občanom aj podnikom. Na dosiahnutie tohto cieľa bude potrebné uznať a potvrdiť:
že predlžovanie životnosti existujúcich elektrární je najekonomickejší spôsob výroby elektriny a preto ich treba zachovať (ak budú prevádzkované bezpečne a schvália to bezpečnostné orgány)[4];
že plánovaná – povedzme 80-ročná životnosť nových reaktorov znamená, že aj významné investície dnes treba vnímať ako prínos pre budúce generácie, čo sa musí odraziť vo finančných schémach;
že jadrová energia je a zostane kapitálovo náročná, aj v prípade SMR, a preto musí fungovať ako základný zdroj (baseload), aby bola rentabilná, čo je v rozpore so súčasnou politikou nútiacou ju k flexibilite na vyrovnávanie nestálosti obnoviteľných zdrojov;
že priority stanovené v roku 2018 v rámci Zeleného dohovoru by sa mali obrátiť. Ako naznačuje prejav pani von der Leyenovej, prioritu by mala mať jadrová energia – čo neznamená, že obnoviteľné zdroje nie sú potrebné, ale že o nich nemožno hovoriť bez zohľadnenia potrebných podporných systémov (akumulácia, siete, riadenie dopytu, flexibilita) a správneho priradenia nákladov, ktoré generujú;
že tento posun priorít si automaticky vyžaduje zásadnú reformu trhu s elektrinou, najmä „merit order“, ktorý by mal vychádzať z celkových, nie len marginálnych nákladov.
Na záver mi dovoľte znovu pripomenúť to, čo sa v kuloároch ENEFu spomína už niekoľko rokov. Je nanajvýš naliehavé urobiť to, čo sa malo urobiť už dávno, no bolo zámerne zo strany EC ignorované: vypracovať štúdiu ekonomických dopadov celkových nákladov elektrizačného systému s riadnym priradením nákladov tým, ktorí ich spôsobujú. Náklady na akumuláciu, a do veľkej miery aj na siete a flexibilitu, sú dôsledkom nestálosti. Tí, ktorí tieto náklady generujú, by ich mali aj niesť. A celý systém by mal byť optimalizovaný tak, aby sa znížili celkové náklady v prospech spotrebiteľov. Postavia sa európske inštitúcie, najmä Komisia, k tejto výzve čelom vpred, či…?
Prof. Ing. Vladimír Slugeň, DrSc.
[1] U. von der Leyen (CDU bola členkou nemeckej vlády 14 rokova to ako ministerka zdravotníctva 4 roky, ministerka sociálnych vecí a rodiny -4 roky a ako ministerka obrany – 6 rokov. Od roku 2019 je Predsedníčkou EC. Vždy bola súčasťou protijadrovej línie, či v Nemecku, či v EC, takže nejde o jednorázový, ale celoživotný omyl.
[2] Tichá dohoda medzi Nemeckom a Francúzskom: „My vám nebudeme napádať jadro, vy nás necháte na pokoji s plynom cez Nordstream“.
[3] Myslela asi 5 mld dolárov na fúziu(asi dôsledky vplyvu americkej angličtiny). 200 miliónový (do 2028) garančný fond je však malý.
[4] Na to sú potrebné nové investície a náročný Periodical safety assessment.
