Dlhodobá cena uránu dosiahla v auguste rekordných 96 dolárov (USD) za libru, teda za približne 454 gramov koncentrátu oxidu uránu U₃O₈. Ďalej v septembri 2026 sa na tejto cenovej hladine udržala (96,5 USD). Prekonala tak maximum predchádzajúceho cenového cyklu spred takmer dvoch desaťročí. Spotová cena sa zároveň zvýšila o 3,63 percenta na 89,54 USD za libru a krátko po skončení mesiaca prekročila hranicu 90 dolárov.
Rekordy na trhu dlhodobých kontraktov sú dôležitým signálom pre ťažobné spoločnosti, ale aj pre prevádzkovateľov jadrových elektrární, ktorí si musia zabezpečovať palivo na mnoho rokov dopredu.
Dlhodobá cena má pre uránový priemysel mimoriadny význam, pretože väčšina uránu sa nepredáva na okamžité dodanie, ale prostredníctvom viacročných kontraktov medzi producentmi a energetickými spoločnosťami. Tieto zmluvy môžu vychádzať z vopred stanovenej ceny, ktorá sa postupne upravuje, alebo môžu cenu budúcich dodávok naviazať na spotový trh. Súčasťou dohôd bývajú aj minimálne a maximálne cenové hranice, ktoré chránia ťažobné spoločnosti pred prudkým poklesom a zároveň im umožňujú profitovať z ďalšieho rastu. Rekordných 96 dolárov za libru preto zlepšuje ekonomické podmienky potrebné na obnovenie existujúcich prevádzok aj na financovanie nových baní.
Spotová cena však zatiaľ rekordy neláme. Podľa údajov citovaných spoločnosťou Sprott dosiahla na konci augusta 89,54 USD za libru, zatiaľ čo americká analytická spoločnosť TradeTech ju stanovila na 89,75 USD. Stále tak zostáva pod maximom súčasného cyklu na úrovni 107 dolárov aj pod historickým maximom 136 dolárov z roku 2007. Rozdiel medzi spotovou a rekordnou dlhodobou cenou ukazuje, že na trhu nejde iba o momentálnu dostupnosť uránu, ale najmä o podmienky jeho budúcich dodávok.
Objem zmluvných dodávok klesne
Tlak na uzatváranie nových kontraktov môže zosilnieť, pretože americké a európske energetické spoločnosti majú síce dodávky v blízkom období pomerne dobre zabezpečené, po roku 2030 sa však ich zmluvné krytie prudko znižuje. Krytie európskych potrieb má podľa spoločnosti Sprott klesnúť zo 100 percent v roku 2030 na 36 percent v roku 2034. V Spojených štátoch sa má dokonca znížiť približne zo 60 percent v roku 2030 na iba 9 percent v roku 2033. Keďže urán treba nakúpiť a následne spracovať niekoľko rokov pred jeho použitím v reaktore, prevádzkovatelia musia chýbajúce objemy riešiť s veľkým predstihom.
Naliehavosť zvyšujú aj plány na rozvoj jadrovej energetiky. Tridsaťdeväť krajín podporuje záväzok najmenej strojnásobiť globálnu jadrovú kapacitu do roku 2050, pričom podľa odhadu Svetovej jadrovej asociácie by jej zvýšenie z približne 440 na takmer 1 457 GWe vyžadovalo investície okolo šiestich biliónov amerických dolárov. Ako uvádza spoločnosť Sprott, aj čiastočné uskutočnenie týchto ambícií by znamenalo potrebu výrazne zvýšiť produkciu jadrového paliva. Reaktor, ktorý sa dnes začne stavať, bude potrebovať urán ešte pred spustením komerčnej prevádzky a následne ho bude spotrebúvať počas niekoľkých desaťročí.
Dlhá cesta na trh
Problémom podľa analýzy nie je nedostatok identifikovaných zásob uránu, ale čas a ekonomické podmienky potrebné na ich využitie. Uránovým projektom zvyčajne trvá 15 až 20 rokov, kým prejdú od objavenia ložiska cez povoľovanie až po rozvoj ťažby. Od roku 2020 sa ceny uránu približne strojnásobili, zatiaľ čo ročná produkcia vzrástla asi o 60 miliónov libier, teda približne o polovicu, pričom väčšina rastu pochádzala z opätovného spustenia existujúcich prevádzok.
Ďalšia fáza bude vo väčšej miere závisieť od nových baní, ktoré vyžadujú viac kapitálu, dlhšiu prípravu a prinášajú vyššie realizačné riziko. Rekordná dlhodobá cena preto nie je iba štatistickou zaujímavosťou, ale signálom, že trh začína oceňovať náklady a čas potrebné na zabezpečenie paliva pre budúcu jadrovú energetiku.
