V piatok 31. decembra 2021 Nemecko natrvalo odstavilo tri komerčné jadrové bloky Brokdorf, Grohnde a Gundremmingen-C, ktoré prevádzkovali dcérske spoločnosti firiem E.ON a RWE. Svoju prevádzku začali v 80. rokoch minulého storočia a všetky disponovali tlakovodnými reaktormi s celkovým hrubým výkonom 4 254 MW.
V Nemecku tak v prevádzke zostali posledné tri bloky: Isar-2, Emsland a Neckarwestheim-2, ktoré svoju činnosť skončia do konca roka 2022, čím zo siete ubudne ďalších približne 4 291 MW kapacity.
Ide o súčasť politiky postupného vyraďovania jadra, ktorú pred desiatimi rokmi predložila bývalá nemecká kancelárka Angela Merkelová. Berlín sa rozhodol urýchliť postupné vyraďovanie jadrovej energie po havárii v japonskej Fukušime v roku 2011, keď zemetrasenie a cunami zničili pobrežnú jadrovú elektráreň severne od Tokia.
Zbavili sa rekordných producentov
Podľa informácií PreussenElektra, dcérskej spoločnosti E.ON a prevádzkovateľa blokov Brokdorf a Grohnde, boli obe zariadenia odstavené podľa plánu krátko pred polnocou 31. decembra 2021. Grohnde začal komerčnú prevádzku vo februári 1985 a Brokdorf v decembri 1986. Spoločnosť ďalej uviedla, že JE Brokdorf počas svojej existencie vyrobila brutto viac ako 380 TWh elektriny a dvakrát bola v ročnej produkcii najlepšou atómkou na svete. JE Grohnde vyrobila v hrubom takmer 410 TWh elektriny, teda najviac spomedzi všetkých elektrární vo svete.
Spoločnosť RWE uviedla, že na Silvestra odobrala zo siete celkovo 2,2 GW kapacity, vrátane bloku Gundremmingen-C a troch hnedouhoľných elektrární Neurath B, Niederaussem C a Weisweiler E, každú s výkonom 300 MW. „Predstavuje to ďalší krok v našom dôslednom úsilí o implementáciu zákonom nariadeného postupného vyraďovania jadrovej energie a uhlia,“ povedal generálny riaditeľ RWE Frank Weigand. Tieto štyri bloky vyrobili viac ako 400 TWh elektriny, čo je zhruba ekvivalent spotreby elektrickej energie v Berlíne za 90 rokov, a to vrátane všetkých podnikov a domácností.
Tieto odstávky majú podľa RWE obrovské dôsledky pre jej zamestnancov. Ich počty v JE Gundremmingen klesnú z približne 600 na začiatku roka 2017 na cca 440 na konci roka 2022. Zvyšní zamestnanci budú pokračovať ešte približne 10 rokov na činnostiach súvisiacich s odstavením a na demontážnych prácach.
Postačia im obnoviteľné zdroje?
Podľa Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) prispeli jadrové elektrárne v roku 2020 k výrobe nemeckej elektriny podielom na úrovni 11,3 percenta. Cieľom Nemecka je zabezpečiť, aby obnoviteľné zdroje pokrývali až 80 percent dopytu po energii do roku 2030 a chcú to dosiahnuť rozširovaním infraštruktúry veternej a solárnej energie. Tento cieľ sa im zatiaľ nedarí napĺňať. Očakáva sa, že podiel energie vyrobenej z obnoviteľných zdrojov za vlaňajšok ukáže prvýkrát pokles od roku 1997, a to na úroveň 42%. Čísla z roka 2020 pritom hovoria o 45,3% podiele obnoviteľných zdrojov.
V nedávnom prieskume organizácie YouGov sa pre noviny Welt am Sonntag približne polovica Nemcov vyslovila za zvrátenie plánovaného odstavenia jadra v dôsledku nedávneho prudkého nárastu cien energií. Monika Schnitzerová, členka nemeckej rady ekonomických expertov, povedala pre denník Rheinische Post, že „ekonomicky a ekologicky“ má zmysel odstavenie výroby elektriny z jadra odložiť.
Plané protesty proti nezmyselnej politike
Akademici, spisovatelia aj novinári vyzvali nemeckú vládu, aby ponechala svoje jadrové reaktory k dispozícii, inak riskuje zvýšenie emisií uhlíka a nesplní svoj klimatický cieľ do roku 2030. V otvorenom liste, ktorý vlani 13. októbra zverejnili noviny Welt, autori vrátane významného britského enviropublicistu Georgea Monbiota či bývalého šéfredaktora denníka Die Zeit Thea Sommera, uviedli, že Nemecku hrozí, že napriek všetkému úsiliu nesplní klimatický cieľ stanovený na rok 2030.
Zároveň vyhlásili, že zatvorenie jadrových elektrární zvýši emisie uhlíka a spôsobí, že Nemecko nesplní svoj hlavný klimatický cieľ do roku 2030, ktorým je zníženie emisií skleníkových plynov o 65 percent v porovnaní s úrovňami z roku 1990. „Je veľmi ťažké si predstaviť, že odvtedy prijaté opatrenia úplne odstránia túto medzeru.“
V liste sa ďalej za „slona v porceláne“ označuje konanie Nemecka, ktoré postupným vyraďovaním jadrovej energie zvyšuje emisie uhlíka v rámci svojho energetického mixu. „A to v čase, keď je dekarbonizácia elektroenergetiky hlavnou stratégiou efektívneho dosiahnutia energetického systému s čistými nulovými emisiami.“ Autori listu pri svojom hodnotení vychádzali z návrhu vládnej správy, ktorá predpokladá, že Nemecko bez ďalších opatrení zníži emisie iba o 49% namiesto plánovaných 65%, čo je miera, ku ktorej sa zaviazalo zákonom.
