Jadrová výroba vzrástla o 2,4%, čo je najrýchlejší rast od roku 2010, pričom Čína prispela takmer 75% k tomuto rastu s 10 miliónmi ton ropného ekvivalentu (mtoe), uviedol Štatistický prehľad BP o svetovej energetike. Najväčší pokles vo výrobe bol v Južnej Kórei (-3 mtoe) a v Belgicku (-3 mtoe).

Správa, ktorá bola zverejnená včera, uvádza, že spotreba jadrovej energie v Číne vzrástla v roku 2018 o 18,6% kým v roku 2017 o 14,9%.

Japonsko (5 mtoe) zaznamenalo druhý najväčší nárast spotreby v dôsledku obnovenia komerčnej prevádzky reaktorov, pretože splnili nové bezpečnostné normy zavedené po havárii vo Fukušima-Daiiči v roku 2011. Spotreba jadrovej energie v Európe v roku 2018 vzrástla o 0,1% po poklese v roku 2017 o 1,2%.

Najväčší nárast spotreby v jednotlivých regiónoch dosiahol 12,1% v Ázii a Tichomorí, medzi ktoré patria nové krajiny ako Čína, India a Pakistan, tri krajiny, kde je 20 komerčných jadrových elektrární vo výstavbe, podľa Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu.

Správa BP uviedla, že emisie uhlíka z globálneho energetického priemyslu v minulom roku rástli najrýchlejšie za takmer desaťročie po extrémnom počasí a prekvapivé výkyvy globálnych teplôt viedli k zvýšenému dopytu po fosílnych palivách.

Správa po prvýkrát odhalila, že teplotné výkyvy zvyšujú využívanie fosílnych palív na celom svete napriek úsiliu o riešenie klimatickej krízy.

Emisie uhlíka sa v roku 2018 zvýšili o 2%, rýchlejšie ako ktorýkoľvek rok od roku 2011, pretože dopyt po energii ľahko predstihol rýchly rozvoj obnoviteľnej energie. V správe sa uvádza, že globálny model dopytu sa mení, s rastúcou dominanciou rozvojového sveta.

Veľká časť nárastu dopytu po energii sa sústreďuje na rozvoj Ázie – najmä Indie a Číny – kde rastúca prosperita a zlepšovanie životnej úrovne podporujú zvyšovanie spotreby energie.

V jednom scenári načrtnutom v správe však rast nefosílnych palív v Číne – vrátane jadrovej energie – prekonáva celý rast čínskeho dopytu po energii.

Rast výroby energie v Číne sa v porovnaní s uplynulými 20 rokmi výrazne spomaľuje, keďže Čína sa prispôsobuje „udržateľnejšiemu modelu hospodárskeho rastu“. Napriek tomuto spomaleniu bude Čína najväčším zdrojom rastu dodávok energie na svete, poháňanom rýchlym rastom obnoviteľných zdrojov a jadrovej energie.