Hroziaca energetická kríza núti Nemcov prehodnotiť postoj k jadru

0
117
ISAR 1&2
ISAR 1&2. Zdroj: PreussenElektra

Nemecko prehodnocuje svoj plán ukončiť do konca roka využívanie jadrovej energie, keďže sa zvyšujú obavy, že kroky Ruska zamerané na zníženie dodávok plynu by mohli v najväčšej európskej ekonomike vyvolať počas zimy krízu v dodávkach elektrickej energie.

Obrat v otázke jadrovej energie by znamenal veľký odklon v nemeckej energetickej politike. Bola by to obzvlášť trpká pilulka pre Zelených, ktorí sú pilierom vlády kancelára Olafa Scholza a zakladajú si na protijadrových témach.

Hrozba výpadkov v Bavorsku

Zdroj z blízkosti vedenia Strany zelených uviedol, že strana dospela k záveru, že „v prípade energetickej krízy by mali byť na stole všetky možnosti.“ Jednou z týchto možností je predĺženie životnosti jadrovej elektrárne Isar-2 v Bavorsku, ktorú pôvodne plánovali odstaviť 31. decembra tohto roka. Odstavenie bavorskej JE by sa podľa spomenutého zdroja odložilo len o niekoľko mesiacov a konečné rozhodnutie by padlo v závislosti na výsledkoch záťažového testu. Jeho cieľom je zistiť, či dodávky elektriny môžu v Nemecku fungovať aj „za zhoršených podmienok“.

Očakáva sa, že záťažový test označí Bavorsko za rizikovú oblasť ohľadom nedostatku zimných dodávok elektriny. Spolková krajina, ktorá je zároveň kľúčovým priemyselným centrom, má relatívne málo veternej a solárnej energie a pri výrobe elektriny sa vo veľkej miere spolieha na plyn a jadrovú energiu. Scholzov hovorca uviedol, že kým sa kancelár rozhodne o ďalšom postupe, počká aj na tieto zistenia. Vláda podľa hovorcu prijme rozhodnutie „bez ideológie a s otvorenou mysľou“.

„Zelená politika“ uhoľných elektrární

Prehodnotenie jadrovej politiky podčiarkuje fakt, že stupňujúce sa hospodárske spory Ruska so Západom doviedli nemeckých politikov až k rozhodnutiu vzdať sa prísnych pravidiel, ktoré mali urýchliť prechod na nízkoemisné zdroje. Najnovším signálom, že Kremeľ je ochotný „zamínovať“ svoj energetický export, bolo pondelkové varovanie plynárenského gigantu Gazprom, že od stredy 27. júla sa zníži tok cez plynovod Nord Stream 1 na 33 miliónov metrov kubických, čo je len pätina jeho kapacity a polovica súčasnej úrovne. Ceny plynu v Európe po tomto oznámení prudko vzrástli a dosiahli päťmesačné maximá.

Energetická kríza prinútila Scholzovu vládu prijať rozhodnutia, ktoré sú v rozpore s typickou zelenou politikou vrátane opätovného spustenia niektorých nemeckých uhoľných elektrární, ktoré ale veľmi výrazne znečisťujú životné prostredie. Koalícia vyhlásila, že chce úplne ukončiť prevádzku uhoľných elektrární, v ideálnom prípade do konca desaťročia. Nemecko sa rozhodlo upustiť od jadrovej energie v roku 2011 po katastrofe v japonskej Fukušime.

Všetky tri jadrové zariadenia, ktoré sú stále v prevádzke: Isar-2, Emsland a Neckarwestheim-2, sa majú do konca roka zatvoriť.

Vláda zložená zo Scholzových sociálnych demokratov (SPD), Zelených a liberálnych slobodných demokratov (FDP) sa držala plánovaného harmonogramu ukončenia jadrovej prevádzky aj po tom, ako Rusko napadlo Ukrajinu.

Jadro sa už pozdáva aj Zeleným

Postupným vyraďovaním jadrových elektrární z prevádzky sa podiel výroby elektriny z jadrovej energie v Nemecku znižoval až na súčasných 6 percent. Ešte pred dvoma rokmi prispeli jadrové elektrárne k výrobe nemeckej elektriny podielom na úrovni 11,3 percenta.  Odborníci tvrdia, že vzhľadom na to prechod mnohých spotrebiteľov na alternatívne formy energie vzrastie dopyt po elektrine. V takej situácii by mohlo práve jadro pomôcť zaplniť medzeru v dopyte.

Tlak na prehodnotenie jadrovej energetiky rastie vo vláde aj mimo nej, pričom FDP a opoziční kresťanskí demokrati požadujú odklad odstavenia posledného tria jadrových elektrární. Dokonca aj významní Zelení prejavili v tejto otázke flexibilitu. Katrin Göringová-Eckardtová, podpredsedníčka parlamentu za stranu Zelených, minulý týždeň vyhlásila, že Bavorsko má „osobitný problém“, ktorý by sa mohol vyriešiť tým, že by JE Isar-2 povolili prevádzku aj po skončení tohto roka.

Franziska Brantnerová, štátna tajomníčka ministerstva hospodárstva, v televíznom rozhovore takisto naznačila, že Nemecko by malo udržať v prevádzke svoje jadrové elektrárne aspoň zo „solidarity“ s Francúzskom, ktoré pre technické problémy muselo odstaviť viaceré svoje reaktory a zároveň si zaobstarať náhradnú energiu od susedov.