Čína prvýkrát oznámila zámer vybudovať na Mesiaci jadrovú elektráreň. Odborníci z druhej najľudnatejšej krajiny sveta chcú na týchto technologických projektoch spolupracovať s Rusmi. Jadrová elektráreň na povrchu Mesiaca by slúžila ako zásobáreň energie pre dlhodobé vesmírne misie. Americká Národná agentúra pre letectvo a vesmír (NASA) plánuje začať výstavbu jadrového zariadenia určeného na lunárne misie začiatkom 30. rokov.
Na dlhodobý pobyt človeka na Mesiaci musia byť splnené dve podmienky: nájsť zásoby vody a vytvoriť efektívny spôsob výroby energie. Veľmoci USA, Rusko aj Čína teraz hľadajú spôsob ako vytvoriť technologické podmienky na vybudovanie infraštruktúry pre budúcu produkciu elektriny z jadra na povrchu Mesiaca. Tým by sa zapísali do histórie. NASA chce spustiť systém Fission Surface Power (FSP) začiatkom 30. rokov, Čína a Rusko plánujú postaviť lunárny reaktor medzi rokmi 2033 a 2035.
Čína sa hlási o slovo
V týchto dňoch sa k lunárnym jadrovým ambíciám prvýkrát vyjadril aj predstaviteľ Číny. Hlavný konštruktér čínskeho lunárneho programu Wu Weiren pre agentúru Reuters povedal, že dúfa, že Čína a Rusko spoločne postavia reaktor, aby neskôr zásoboval Medzinárodnú lunárnu výskumnú stanicu (ILRS).
„Dôležitou otázkou pre Medzinárodnú výskumnú stanicu na Mesiaci je zásobovanie energiou. Rusko má prirodzenú výhodu, pokiaľ ide o jadrové elektrárne, najmä pri ich vypúšťaní do vesmíru,“ povedal Wu. Zároveň pred časom uviedol, že Čína vyšle na Mesiac v rokoch 2026 a 2028 dve bezpilotné kozmické lode: Chang’e 7 a Chang’e 8. Ľudskú posádku plánujú Číňania dopraviť na Mesiac okolo roku 2030.
Zámerom projektu Chang’e 7 je nájsť ľad na južnom póle Mesiaca, neskoršia misia Chang’e 8 tam zriadi telekomunikačné a energetické systémy. Lunárne minerály je možné pri teplote 1400-1500 stupňov Celzia roztaviť na materiál na výrobu tehál, ktoré sa použijú na stavbu budov pre projekt ILRS. Hlavný inžinier misie v pre rok 2028 Pchei Zhaoyu ozrejmil, že lunárnu základňu bude zásobovať rozsiahla sieť solárnych panelov, potrubí a káblov na vykurovanie a elektrinu, ktoré sa vybudujú na povrchu Mesiaca.
Rusko-čínsky reaktor zmontujú stroje
Jurij Borisov, generálny riaditeľ ruskej Štátnej korporácie pre vesmírne aktivity (Roscosmos), vlani vyhlásil, že Rusko a Čína plánujú v rokoch 2033 – 2035 postaviť jadrový reaktor na Mesiaci. V náročných externých podmienkach ho zmontujú stroje. Solárna energia podľa neho nepostačí na energetickú podporu lunárnych obydlí.
ILRS bude obsluhovať oblasť s polomerom 6 km. Najužší kruh v strede s polomerom 1 km bude fungovať ako uzol, zatiaľ čo hlavná oblasť aktivity pokryje oblasť s polomerom 3 km.
NASA s časovým náskokom
Kým Čína a Rusko v ostatnom období svoje zámery len oznamujú, americká NASA už disponuje kompletným plánom. Pred tromi rokmi si zaviazala spoločnosti Lockheed Martin, Westinghouse a IX (spoločný podnik firiem Intuitive Machines a X-Energy) na výstavbu reaktorov FSP. Svoje predbežné návrhy testovali v Národnom laboratóriu v Idahu.
Agentúra špecifikovala, že reaktor by mal vážiť menej než 6 ton a mal by byť schopný vyrobiť 40 kW elektriny, čo je dosť na testovanie a prevádzku prevádzku lunárnych biotopov, roverov, záložných sietí alebo vedeckých experimentov. Ide o výkon (40 kW), ktorý by na Zemi zaistil elektrinu v priemere pre 33 amerických domácností.
NASA by finálny dizajn reaktora mala mať k dispozícii ešte tento rok. Začiatkom 30. rokov ho vyšle na Mesiac na jednoročnú demonštráciu, po ktorej bude nasledovať deväťročná prevádzka. Následne jeho konštrukciu upraví, aby takýto reaktor poslala na Mars.
Výskumné preteky východu a západu
V októbri 2020 NASA spustila medzinárodnú iniciatívu na podporu bezpečného a udržateľného prieskumu vesmíru nazvanú Artemis Accords. Podpísalo ju 54 krajín sveta vrátane Slovenska a ČR.
V marci 2021 Čína a Rusko podpísali Memorandum o porozumení pri výstavbe ILRS. Dvojica plánovala postaviť základný model stálej základne na Mesiaci do roku 2035 a rozšírený model v 40. rokoch 21. storočia. K ILRS (Medzinárodnej lunárnej výskumnej stanice) sa doteraz pripojilo 17 krajín a viac ako 50 medzinárodných výskumných inštitúcií, pričom ide prevažne o spojencov Ruska a Číny. Európska vesmírna agentúra (ESA) vylúčila pripojenie sa k ILRS po tom, čo Rusko vojensky napadlo Ukrajinu.
