Súd rozhodol v prospech švédskej energetickej spoločnosti Vattenfall v žalobe proti nemeckej vláde, týkajúcej sa jadrových elektrární Brunsbüttel, Krümmel a Mülheim-Kärlich. Zistilo sa, že podmienky vyplácania náhrad boli nejasne upravené a predchádzajúce novely zákona by mohli viesť k dvojitému zníženiu nárokov. Potrebnú legislatívu vrátili na prepracovanie, nakoľko ju najvyšší súd opäť vyhlásil za protiústavnú.

Rozsudok z roku 2016 prinútil vládu k zmene a doplneniu zákona o atómovej energii v roku 2018, avšak súd prišiel na to, že zmeny sú nedostatočné a ešte nenadobudli účinnosť pre chýbajúci súhlas Európskej komisie. Legislatíva z roku 2018 znamenala, že energetické spoločnosti zistia presnú výšku kompenzácie až v roku 2023. Rozhodnutie už predtým úspešne napadli spoločnosti Vattenfall, RWE i E.ON a takisto aj súd v Karlsruhe ho považoval za „neprimerané“.

Hlavným bodom zostávajú kompenzácie

Rozhodnutie nemeckého Spolkového ústavného súdu, ktorý síce vyhovel prevádzkovateľovi jadrových elektrární, sa však v konečnom dôsledku netýka samotného núteného predčasného vyraďovania jadrových blokov z prevádzky. Súd sa venoval len podmienkam náhrad, ktoré nevidel ako dostatočnú nápravu za narušenie základného práva prevádzkovateľov na vlastníctvo.

Rozsudok na vyraďovanie padol už v roku 2016 s tým, že najneskôr do konca roku 2022 musia byť všetky jadrové elektrárne natrvalo odstavené. Nemecko zmenilo svoj postoj k jadrovej energii po havárii japonskej JE Fukušima-Daiiči v roku 2011. Iba pár mesiacov po schválení predĺženia prevádzky pre 17 nemeckých jadrových elektrární ich Nemecko zrušilo.