Klimatológ Jozef Pecho zo Slovenského hydrometeorologického ústavu vysvetľuje, či za globálne otepľovanie môže človek a koľko času nám ostáva, aby sme ho zastavili.

Čo je klimatická zmena?

Pod pojmom zmena klímy dnes chápeme len tú časť zo všetkých zmien klímy, ktorú spôsobuje človek zmenou skleníkového efektu atmosféry, najmä emisiou skleníkových plynov a aerosólov do atmosféry a zmenou využívania krajiny (napr. odlesňovaním). Inak povedané, ide o zmeny všetkých známych fyzikálnych (meteorologických) veličín, ktorými opisujeme nielen momentálny stav počasia, ale v dlhodobom časovom horizonte aj jeho priemerný charakter, teda klímu. Máme na mysli predovšetkým zmeny (nárast) teploty vzduchu, atmosférických zrážok, vlhkosti vzduchu, oblačnosti a v neposlednom rade aj prúdenia vzduchu (atmosférickej cirkulácie).

Aký je rozdiel medzi klimatickou zmenou a globálnym otepľovaním?

Klimatická zmena nie je ani zďaleka len o globálnom otepľovaní, aj keď pochopiteľne, samo o sebe stojí na jej začiatku, pretože všetky ostatné veličiny sa menia najmä v závislosti od zmien teploty vzduchu. Samotný pojem „zmena klímy“ alebo „klimatická zmena“ v sebe obsahuje všetky pozorované zmeny fyzikálneho stavu atmosféry, oceánov, ľadovcov, ako aj odozvu biosféry na zmeny teploty vzduchu či režimu atmosférických zrážok (napr. posun rozšírenia výskytu konkrétnych rastlinných a živočíšnych druhov v reakcii na napr. zvyšovanie teploty). „Klimatickou zmenou“  rozumieme veľmi komplexné zmeny v celom klimatickou systéme Zeme, ku ktorým dochádza v dôsledku rýchleho nárastu globálnej teploty v posledných približne 60 rokoch. Pojmom globálne otepľovanie sa myslí len samotný proces zvyšovania teploty atmosféry a ostatných planetárnych geosfér (predovšetkým oceánov a zemského povrchu). Týmto sa pojem „globálne otepľovanie“ líši od „zmeny klímy“.

„Klimatickou zmenou“  rozumieme veľmi komplexné zmeny v celom klimatickou systéme Zeme, ku ktorým dochádza v dôsledku rýchleho nárastu globálnej teploty v posledných približne 60 rokoch.

Môže za globálne otepľovanie človek?

Hlavným problémom súčasnej zmeny klímy, ktorú už pozorujeme aj na Slovensku, je to, že je v porovnaní so zmenami v histórii Zeme veľmi rýchla a otázne je, či sa budeme vedieť tejto rýchlej zmene prispôsobiť. Dnes už s veľkou istotou vieme povedať, že nebyť ľudských aktivít, a to hlavne spaľovania uhlia a ropy či odlesňovania, ku klimatickej zmene by v takomto globálnom rozsahu nedochádzalo. Priemyselná revolúcia znamenala veľký pokrok, no priniesla aj množstvo negatívnych dôsledkov. Jedným z nich je aj znečistenie atmosféry a pozoruhodne rýchly rast koncentrácie tých plynov, ktoré sú schopné v atmosfére zadržiavať teplo, čo sa uvoľňuje zo zemského povrchu ohriateho slnečným žiarením. Medzi týmito plynmi zohráva dôležitú úlohu najmä oxid uhličitý (CO2), ktorý vzniká ako produkt spaľovania uhlia, ropy, zemného plynu či vegetácie (biomasy). Ak sa tempo využívania fosílnych palív bude aj naďalej zrýchľovať, je celkom možné, že už v polovici tohto storočia dosiahneme stav, kedy bude v atmosfére dvojnásobné množstvo CO2 ako pred 250 rokmi.

Nebyť ľudských aktivít, a to hlavne spaľovania uhlia a ropy či odlesňovania, ku klimatickej zmene by v takomto globálnom rozsahu nedochádzalo.

Dnes sa nám atmosféra otepľuje v dôsledku CO2, ktorý sme vypustili pred približne 30-50 rokmi, čo znamená, že ak si s jeho vysokou produkciou neporadíme do roku 2025, otepľovať sa nám bude minimálne do konca 21. storočia. Ak v priebehu dvoch až troch ľudských generácií vzrastie globálna teplota o 3 až 4 °C, dostaneme sa do klimatických podmienok, s ktorými ľudský druh nemá žiadne skúsenosti. To, čo sme si zasiali pred polstoročím, dnes žneme v podobe nestabilného klimatického systému. A ako tušíte správne, záleží predovšetkým na nás, aby sme s tým niečo urobili.

Jozef PechoJe možné ešte zvrátiť globálne otepľovanie?

Posledná špeciálna správa IPCC (Medzivládny panel pre zmenu klímy), ktorá bola zverejnená na začiatku októbra tohto roku prišla s konštatovaním, ktorá by nás všetky mala postaviť do pozoru. Jedným zo záverov správy IPCC je totiž tvrdenie (podložené aj reálne vedeckými výsledkami), že na „vyriešenie“ hlavnej príčiny – vysokých antropogénnych emisií skleníkových plynov – má ľudstvo približne jednu dekádu (desaťročie). Na to, aby sme odvrátili kritické oteplenie Zeme o 2 °C (prípadne 1,5 °C) a teda aj výrazne spomalili a zvrátili rast koncentrácie skleníkových plynov, máme len niekoľko rokov.

Správa tvrdí, že ak sa nám to v nasledujúce dekáde nepodarí, významne rastie pravdepodobnosť, že sa otepľovanie planéty rozbehne rýchlosťou, ktorej sa už budeme mať problém prispôsobiť a rozsah zväčša negatívnych dôsledku bude doslova nepredstaviteľný. V rámci predbežnej opatrnosti by sme mali výrazne obmedziť vypúšťanie skleníkových plynov do atmosféry, ale súčasne je nám jasné, že ak by sme aj hneď od zajtra stopli všetky antropogénne emisie, oteplenie nezastavíme, len ho zmiernime.

Čím rýchlejšie budeme odstavovať fosílne zdroje napríklad aj tým, že obmedzíme konzum alebo uvalíme moratórium na ťažbu uhlia, prípadne zastavíme dotovanie jeho ťažby, tým rýchlejšie sa globálna teplota stabilizuje.

Vieme, že globálne otepľovanie v horizonte 30 až 40 rokov nezastavíme, ale ak urobíme čo treba, ďalšie generácie dostanú väčšiu šancu zmenu klímy prežiť a adaptovať na jej dôsledky.

Čím rýchlejšie budeme odstavovať fosílne zdroje napríklad aj tým, že obmedzíme konzum alebo uvalíme moratórium na ťažbu uhlia, prípadne zastavíme dotovanie jeho ťažby, tým rýchlejšie sa globálna teplota stabilizuje.

Ktoré zdroje výroby elektriny odporúčate využívať z pohľadu ich vplyvu na životné prostredie?

V prvom rade treba významne obmedziť tie zdroje energie (a teda aj tepla), ktoré sú uhlíkovo veľmi náročné, intenzívne, inak povedané, sú s ich prevádzkou spojené vysoké emisie skleníkových plynov. Ide predovšetkým o zdroje založené na uhlí, spaľovaní ropy (a jej derivátov) a zemnom plyne, prípadne v menšej miere aj na biomase. Zmysluplná cesta je najmä podpore a aplikovaní obnoviteľných zdrojov, avšak netreba súčasne zabúdať ani zvyšovaní efektívnosti využívania energie (najmä v priemyselnej výrobe), a jej úspory, a to najmä cestou dlhodobého a systémového poklesu spotreby primárnej energie a tepla.

Významnú úlohu v tejto transformácii na nizkouhlíkové zdroje energie, predovšetkým elektrickej energie, by mala zohrať aj energia z jadra.

Významnú úlohu v tejto transformácii na nizkouhlíkové zdroje energie, predovšetkým elektrickej energie, by mala zohrať aj energia z jadra, aj keď súčasne je dnes známy aj fakt, že do budúcnosti sa nové a významné kapacity jadrových elektrární (zvlášť na problémy vo Fukušime z roku 2011) zatiaľ neplánujú, podiel jadra na celkovom globálnom energetickom mixe bude skôr mierne klesať (žiaľ zväčša na úkor uhlia, viď Čína, India alebo Brazília).

Ako byť každodenne šetrný k prírode?

V osobnom živote sa je potrebné predovšetkým zamyslieť nad vlastnou, osobnou „ekologickou“ alebo „uhlíkovou“ stopou a snažiť sa ju v rámci svojich možností minimalizovať. Obmedziť nielen spotrebu primárnej energie, ale znížiť aj spotrebu tovarov (a teda znížiť aj produkciu odpadu) a služieb. Zvážiť skutočne veľmi vážne, či nové veci (ktoré si zamýšľam zadovážiť a kúpiť), skutočne aj nevyhnutne potrebujem, alebo či cesta lietadlom je naozaj pre mňa nevyhnutná.

foto: archív J. Pecha

Článok bol publikovaný v časopise Energia pre krajinu (5/2018), ktorý vydávajú Slovenské elektrárne, a.s. 

PRIDAJTE KOMENTÁR

Prosíme, vložte svoj komentár
Tu uveďte svoje meno

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.