Vedúci svetoví odborníci v oblasti klímy varovali, že nám ostáva len asi desať rokov, ak chceme udržať globálne otepľovanie maximálne do 1,5 °C. Zvýšenie teploty o ďalšieho pol stupňa by výrazne zhoršilo nebezpečenstvo sucha, povodní, extrémneho tepla a chudoby pre stovky miliónov ľudí.

Autori tejto významnej správy Medzivládneho panelu OSN pre zmenu klímy (IPCC) uviedli, že na dosiahnutie tohto cieľa sú potrebné naliehavé a bezprecedentné zmeny, ktoré sú cenovo dostupné a realizovateľné, aj keď sa nachádzajú na najambicióznejšom konci parížskej dohody na udržanie nárastu teploty medzi 1,5 °C a 2 °C.

Zníženie globálneho otepľovania na 1,5 °C si vyžiada „ďalekosiahle a bezprecedentné zmeny“, ako je vyradenie uhlia z výroby elektrickej energie, aby sa znížili emisie uhlíka.

V mnohých „scenároch“ v správe sú zrejmé viaceré charakteristiky zásobovania energiou, zvyšovaním podielu energie získanej zo zdrojov s nízkymi emisiami uhlíka, vrátane jadrovej energie.

Do polovice storočia väčšina primárnej energie bude pochádzať z nefosílnych palív – v podstate obnoviteľných a jadrových – vo väčšine scenárov do 1,5 °C, píše sa v správe.

„Je to čiara v piesku ktorá hovorí ľudstvu, že toto je ten moment, keď musíme konať,“

povedala Debra Robertsová, spolupredsedníčka pracovnej skupiny pre vplyvy [klimatickej zmeny]. „Toto je najsilnejší budíček z vedeckej komunity a dúfam, že zmobilizuje ľudí z pasivity.“

IPCC mapuje štyri spôsoby dosiahnutia 1,5 °C s rôznymi kombináciami využívania pôdy a technologických zmien. Opätovné zalesňovanie je nevyhnutné pre všetky z nich, rovnako ako prechod k elektrickým dopravným systémom a väčšie používanie technológií zachytávania uhlíka.

IPCC, najvyšší panel OSN pre klimatické zmeny, vydal správu z Incheonu v Južnej Kórei, kde minulý týždeň stovky vedcov a vládnych predstaviteľov predstavili viac ako 6000 vedeckých správ, aby načrtli obraz o tom, čo sa môže stať planéte a jej obyvateľom pri globálnom oteplení  o 1,5 °C.

„Jedno z kľúčových posolstiev, ktoré veľmi silne zaznievajú z tejto správy, je, že už teraz vidíme dôsledky globálneho otepľovania o 1 °C, ako sú extrémne počasie, zvyšovanie hladiny morí a znižovanie počtu ľadovcov v Severnom ľadovom oceáne, okrem iných zmien,“

povedal Panmao Zhai, spolupredseda jednej z pracovných skupín IPCC.

Parížska dohoda, prijatá 195 krajinami v decembri 2015, zahŕňala cieľ posilniť celosvetovú reakciu na hrozbu zmeny klímy tým, že sa „udrží zvýšenie globálnej priemernej teploty pod 2 °C nad predindustriálnu úroveň a snahou o obmedzenie nárastu teploty na 1,5 °C nad predindustriálnu úroveň.“

Generálny tajomník OSN Antonio Guterres povedal krátko po dnešnom zverejnení správy, že nie je nemožné obmedziť globálne otepľovanie na 1,5 °C, ale bude to vyžadovať bezprecedentné a kolektívne opatrenia v oblasti klímy vo všetkých oblastiach. „Nemáme času nazvyš,“ uviedol na sociálnych médiách.

Nové jadrové technológie môžu prispieť k boju proti klimatickým zmenám, hovorí správa

Mnohé scenáre v dnešnej správe Medzivládneho panelu OSN o zmene klímy (IPCC) predpokladajú nárast využívania jadrovej energie. Toto zvýšenie môže byť realizované prostredníctvom existujúcich vyspelých jadrových technológií alebo nových možností, ako sú reaktory 3. a 4. generácie, rýchle množivé reaktory, nové palivové cykly uránu a tória, malé reaktory alebo jadrová kogenerácia.

V správe sa však uvádza, že súčasné tempo nasadenia jadrovej energie je obmedzené jej spoločenskou prijateľnosťou v mnohých krajinách kvôli obavám z možných havárií a z nakladania s rádioaktívnym odpadom.

Pri výrobe elektrickej energie z jadra sú zdravotné riziká na jednotku energie nízke a požiadavky na pôdu sú nižšie ako u iných zdrojov energie, ale problémom sú spoločenské obavy. Rozdiely vo vnímaní vysvetľujú, prečo v roku 2011 havária Fukušima-Daiiči viedla k potvrdeniu alebo urýchleniu postupného vyradenia jadrovej energie v piatich krajinách, zatiaľ čo ďalších 30 krajín pokračovalo vo využívaní jadrovej energie, z ktorých 13 buduje nové jadrové kapacity vrátane Číny, Indie a Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska (UK).

Výdavky na jadrovú energiu v niektorých vyspelých krajinách v priebehu času vzrástli najmä v dôsledku trhových podmienok, v ktorých sa zvýšili investičné riziká vysoko-nákladových technológií.

Krajiny s liberalizovanými trhmi, ktoré naďalej rozvíjajú jadrovú výrobu, používajú nástroje znižujúce riziko – termínované zmluvy so zaručenými predajnými cenami. Napríklad UK pracuje s verejnými zárukami, ktoré pokrývajú časť počiatočných investičných nákladov na novo plánovanú jadrovú kapacitu. Táto dynamika sa líši od krajín, ako sú Čína a Južná Kórea, kde monopolné podmienky v elektrickej sústave umožňujú znížiť investičné riziká, využiť sériové efekty a zlepšiť inžinierske kapacity prostredníctvom stabilných vzťahov medzi bezpečnostnými orgánmi a staviteľmi.

Správa uvádza, že zatiaľ čo politická, hospodárska, sociálna a technická uskutočniteľnosť využitia slnečnej energie, veternej energie a technológií na ukladanie elektrickej energie sa v posledných rokoch dramaticky zlepšila, jadrová energia nevykázala podobné zlepšenia.

PRIDAJTE KOMENTÁR

Prosíme, vložte svoj komentár
Tu uveďte svoje meno

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.