Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky (ďalej len ÚVZ) sa v časoch šíriacej sa pandémie koronavírusu radí k najvyťaženejším inštitúciám. Doktorka Veronika Drábová zastupuje tento štátny dozorný orgán nielen vo viacerých medzinárodných inštitúciách, ale aj v občianskych združeniach, ktorých účelom je informovanie verejnosti o dianí v jadrových elektrárňach na Slovensku.

Úrad verejného zdravotníctva je členom Občianskych informačných komisií (OIK) v Mochovciach a Jaslovských Bohuniciach, má tak možnosť podieľať sa na informovaní občanov žijúcich v bezprostrednom okolí jadrových elektrární. Kedy ste sa stali členmi týchto združení?

V roku 2019 bol ÚVZ SR oslovený vedúcim komunikácie jadrových elektrární s ponukou stať sa členom občianskych informačných komisií. Úrad ako dozorný orgán vo veciach radiačnej ochrany v jadrových zariadeniach veľmi ocenil snahu komisií zapojiť ho do ich aktivít. Máme jasnú víziu o tom, ako by mali byť obyvateľstvu sprístupňované aktuálne, kompetentné a korektné informácie o optimalizácii aj o úrovni zabezpečenia radiačnej ochrany v jadrových zariadeniach, rovnako aj v zóne havarijného plánovania, preto Úrad nominoval do komisií svojich zástupcov.

Na Slovensku dostávame žiarenie na úrovni 70 až 160 nanosievertov za hodinu (nSV/h). Aké sú tieto hodnoty v porovnaní so svetom? Vymykajú sa naše jadrové elektrárne a ich okolie z rámca bežných hodnôt?

Tieto hodnoty ovplyvňuje napríklad aj kozmické žiarenie. Niektoré časti Zeme sú ožiarené viac a iné menej, pretože zemská atmosféra a jej magnetické pole znižujú intenzitu kozmického žiarenia. Výroba elektriny z jadrovej energie sa často považuje za kontroverznú, ale pri normálnej prevádzke prispieva k globálnej radiačnej záťaži len malou mierou. Prevádzku jadrových zariadení hodnotíme aj z pohľadu výpustí rádioaktívnych látok do atmosféry a hydrosféry. A tie majú klesajúcu tendenciu, hoci sa elektrický výkon jadrových elektrární zvyšuje. Môžu za to inovácie technológií a sčasti aj prísnejšie opatrenia v oblasti radiačnej ochrany. Výpuste z jadrových zariadení prispievajú k dávkovej záťaži obyvateľstva len nepatrne.

Celosvetovo je ročná kolektívna efektívna dávka populácie, ktorá obýva okolie jadrových zariadení, odhadovaná na 75 manSv. Ak by sme si túto hodnotu prerátali na jednotlivca, ročná efektívna dávka by v celosvetovom meradle dosiahla hodnotu 100 nSv. Medzná dávka pre reprezentatívnu osobu (ktorá bola stanovená konzervatívne ako najviac ovplyvnená prevádzkou jadrovej elektrárne) z výpustí do atmosféry a hydrosféry pre jednu lokalitu bola zákonom stanovená na hodnotu 250 000 nSv. Aby sme boli konkrétnejší, prevádzka jadrovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach prispela v minulom roku k dávkovej záťaži reprezentatívnej osoby hodnotou približne 151 nSv, jadrová elektráreň v Mochovciach hodnotou 226 nSv. Pre lepšiu predstavivosť, sú to dávky, ktoré môže prijať jednotlivec konzumáciou dvoch banánov štandardnej veľkosti a v porovnaní so zákonom stanovenou hodnotou sú tieto efektívne dávky zanedbateľné.

V ktorých oblastiach by sa z vášho pohľadu mohli naše jadrové elektrárne zlepšiť?

Úroveň rozvoja jadrovej energetiky u nás je porovnateľná s najvyspelejšími krajinami sveta. Priestor na zlepšovanie sa však vždy nájde. Osobne sa domnievam, že je potrebné viac komunikovať s verejnosťou a  poskytovať kompetentné a korektné informácie o situácii v jadrových zariadeniach. Vo všetkých oblastiach platí, že ľudia majú tendenciu pociťovať strach z nepoznaného, neznámeho, preto tvrdím, že je potrebné veľmi citlivo a trpezlivo vysvetľovať, a to nielen v zóne havarijného plánovania.

Rádioaktivitu meria aj SHMÚ. Ako prebieha vaša spolupráca s meteorológmi pri vyhodnocovaní výsledkov takýchto meraní?

ÚVZ SR plní funkciu ústredia radiačnej monitorovacej siete. Ide o sústavu technicky, odborne aj personálne vybavených pracovísk, ktoré vykonávajú monitorovanie a zber údajov o radiačnej situácii. Organizácie z tejto radiačnej monitorovacej siete vykonávajú kontinuálne meranie fotónového, resp. priestorového dávkového ekvivalentu, stanovujú aktivitu rádionuklidov v aerosóloch v ovzduší, atmosférickom spade, zrážkach, pôde, porastoch, povrchoch, v pitnej i povrchovej vode, v potravinách, krmovinách, a pod. SHMÚ je súčasťou tejto siete a má na vybraných miestach na území SR umiestnené detekčné zariadenia. Tie sú súčasťou siete včasného varovania.

Zmenia sa nejako postupy pri monitorovaní radiácie po uvedení 3. a 4. bloku JE Mochovce do prevádzky?

Monitorovanie sa vykonáva nepretržite podľa vopred pripraveného plánu. Ten v prípade jadrových zariadení zahŕňa monitorovanie technologických zariadení, pracoviska a priestorov, ktoré s ním susedia. Vykonáva sa osobné monitorovanie, monitorovanie výpustí do životného prostredia a ich bilancovanie a takisto monitorovanie zložiek životného prostredia a potravinového reťazca. Z toho je zrejmé, že v prípade uvedenia blokov 3 a 4 v Mochovciach do prevádzky sa zvýši počet technológií, priestorov aj pracovníkov, alikvótne viac sa bude vypúšťať do atmosféry a hydrosféry a s tým súvisia aj vyššie nároky na monitorovanie, nielen na počet vykonaných meraní, ale prípadne aj na ich frekvenciu. ÚVZ SR tiež aktuálnej situácii prispôsobí svoj monitorovací plán.

Sledujete aj radiačnú záťaž na pracovníkov v rôznych odvetviach. Platí to, že pri jadrových elektrárňach je v tomto prísnejší režim kontroly?

Áno, sledujeme a vedieme evidenciu dávkovej záťaže všetkých pracovníkov, ktorí pri svojej pracovnej činnosti využívajú zdroje ionizujúceho žiarenia. Každý, kto vykonáva činnosť so zdrojom ionizujúceho žiarenia, musí zabezpečiť, aby počet ožiarených osôb, miera a pravdepodobnosť ich ožiarenia boli trvalo udržiavané na čo najnižšej, rozumne dosiahnuteľnej úrovni. Kolektívna efektívna dávka pre jeden blok konkrétneho typu reaktora je jedným z kľúčových indikátorov výkonnosti, pokiaľ ide o dávkovú záťaž pracovníkov v jadrových zariadeniach. Porovnávať sa teda môžeme s krajinami, kde sú inštalované reaktory typu VVER, napr. s Českou republikou, Maďarskom alebo Ukrajinou. Dávková záťaž pracovníkov v jadrových zariadeniach je u nás dlhodobo jednou z najnižších v porovnaní so spomínanými krajinami, čo nasvedčuje tomu, že radiačná ochrana je prioritou prevádzkovateľov a k jej zabezpečeniu pristupujú zodpovedne. Dávková záťaž pracovníkov má dlhodobo klesajúcu tendenciu vo všetkých oblastiach využívania zdrojov ionizujúceho žiarenia na území SR.

Veronika Drábová (*1986) študovala na Prírodovedeckej fakulte UK, kde v roku 2014 získala titul PhD. v odbore jadrová chémia. Od roku 2015 pracuje na Odbore ochrany zdravia pred žiarením ÚVZ SR, aktuálne ako vedúca skupiny dozorných činnosti v oblasti radiačnej ochrany v jadrových zariadeniach (JZ). V januári 2019 sa stala internou konzultantkou MAAE. Absolvovala stáže a študijné pobyty (v Belgicku, Nemecku, Rusku, Taliansku, na Malte a v ďalších krajinách) zamerané na zabezpečenie radiačnej ochrany v JZ, vyraďovanie JZ, nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi a na zabezpečenie fyzickej ochrany zdrojov ionizujúceho žiarenia. Zastupuje ÚVZ SR v organizáciách HERCA, ISOE a v príslušných orgánoch Európskej komisie.