Prečo skrachoval váš dodávateľ energie

Opakovanie prudkého zvyšovania cien elektriny je len otázkou času.

0
61

Kompenzácia negatívnych dopadov z neočakávaného zvýšenia cien elektriny je predmetom diskusií v celej Európe. Plošné riešenia nikdy nebývajú spravodlivé. Nie je jednoduché stanoviť, aká časť spotreby by mohla byť kompenzovaná. Jedna z možností stanovenia hodnoty pre kompenzáciu by mohla vychádzať z porovnania voči priemerným ročným spotrebám. V prípade elektriny je to ročne 2,5 MWh a v prípade kúrenia 8 MWh. Treba sa však zamerať najmä na starších samostatne žijúcich penzistov. Hoci spotrebu nemusia mať vysokú, negatívne dopady sú pre nich oveľa vyššie (tiež nie plošne).

Dedičstvo Thatcherovej Británie

Elektrina, zemný plyn, teplo na vykurovanie, pitná voda majú všetky znaky prirodzeného monopolu, kde sa nedá jednoducho uplatniť konkurencia a sila voľného trhu. Je nemysliteľné, aby mali zákazníci doma v pivnici káble od rôznych elektrárenských spoločností a viacero potrubí, ktoré by si prepínali podľa okamžitej ceny. Preto je takáto infraštruktúra považovaná za prirodzený monopol. Na kontrolu tohto prirodzeného monopolu sa všade na svete z pohľadu cien ustanovuje regulačná organizácia (na Slovensku je to ÚRSO), ktorá nahrádza voľný trh.

V segmente elektrickej energie sú aktivity, ktoré majú charakter prirodzeného monopolu – distribučné a prenosové zariadenia (ľudovo povedané drôty a potrubia), ktoré podliehajú štátnej regulácii a tie, ktoré nemajú črty monopolu a kde funguje voľný trh. Takýto prístup bol výsledkom privatizácie a liberalizácie energetiky koncom 80. rokoch vo Veľkej Británii, ktorý sa neskôr začal uplatňovať aj inde vo svete. V tejto súvislosti vznikol nový typ podnikania – „dodávateľ energie“. Cieľ bol veľmi jednoduchý: Viacero dodávateľov energie vygeneruje medzi sebou najlepšiu cenu, a „najlacnejší“ pritiahne najviac zákazníkov. Koncept „viac dodávateľov“ – v prípade tovarov a služieb – by mal vygenerovať najlepšiu cenu. Najnižšia cena sa na trhu presadí a najlepší dodávateľ sa uplatní.

Podnikanie je vo všeobecnosti spojené s predvídavosťou. Je to v ňom tá najkomplikovanejšia aktivita. Predvídavosť znamená čítanie z krištáľovej gule a kto to vlastne dokáže? A ešte bez rizika? Ak podnikateľ nepredvída úspešne, môže dostať firmu do bankrotu. Bankrot nesie na bedrách hlavne sám dodávateľ. A drobní zákazníci sa na druhý deň presunú k inému dodávateľovi.

Zákazník ako rukojemník

Pri elektrine však platia diametrálne iné podmienky. Ak zákazník podpíše zmluvu s dodávateľom energie, stáva sa jeho totálnym rukojemníkom, ktorý automaticky znáša negatívne rozhodnutia podnikateľa netušiac, čo jeho dodávateľ robí v pozadí. Ak dodávateľ elektriny zbankrotuje a nie je schopný plniť zmluvné záväzky, zákazníci de facto skrachujú tiež. V zmysle energetického zákona sa stávajú zákazníkmi náhradného „dodávateľa poslednej inštancie“.

Väčšina obchodov s elektrinou sa uskutočňuje na tzv. forwardovom trhu. Podľa ekonomického slovníka forwardový obchod znamená dohodu medzi dvomi stranami. Stanovia podmienky obchodu, ktorý sa udeje neskôr. V praxi to znamená, že dodávateľ elektriny kúpi elektrinu od výrobcu, jeho zákazník ju spotrebuje až niekedy v budúcnosti. Reálne sa takto nakupuje elektrina aj 18 až 24 mesiacov vopred. Cena je pre obchodníka priaznivá, pretože výrobca predáva elektrinu, vyrábanú jeho najlacnejšími zdrojmi. V čom je teda ekonomicky problém? Každý forwardový obchod s elektrinou musí byť istený zárukou – kapitálovou alebo bankovou. Je potom logické, že banka vyžaduje za takúto službu poplatok. Keďže obchody s elektrinou majú miliónové hodnoty, aj bankové záruky musia byť vystavené na takéto sumy. A tu je začiatok problému. Aby dodávatelia tieto poplatky obišli, vstupujú do rizika nekúpiť na forwardovom trhu, ale na spotovom a tak sa vyhnúť bankovým zárukám.

Dôsledky okamžitého a dlhodobého nákupu

Ak chce dodávateľ elektriny kupovať na spotovom trhu a tak sa vyhnúť bankovým zárukám pre forwardové obchody, musí dobre odhadnúť, kedy bude cena na spotovom (okamžitom) trhu výhodnejšia ako je forwardová (dlhodobá) cena a to v predstihu niekedy aj dvoch rokov, keď býva forwardová cena najvýhodnejšia. Všetci veľkí dodávatelia elektriny majú väčšinu svojich obchodov zazmluvnených na forwardovom trhu. Na odhad ceny a budúcej spotreby elektriny sa používajú sofistikované počítačové softvéry. Rozdiely medzi skutočnou spotrebou a jej dlhodobou predpoveďou sa dorovnáva na spotovom trhu na burze. Dá sa povedať, že čím skôr dodávateľ elektriny kúpi na forwardovom trhu príslušný objem elektriny, tým je výhodnejšia cena. Postupne, ako výrobcovia elektriny predávajú elektrinu z najlacnejších zdrojov, zostáva už len možnosť kúpy z drahších elektrární.

Až nakoniec ostanú tie, ktoré už nedokážu celú kapacitu elektriny kvôli cene predať. Sú to tzv. „záverné elektrárne“, ktoré sa používajú iba na pár hodín denne na zabezpečenie vrcholného zaťaženia.

Cenu elektriny na spotovom trhu na burze tvorí práve cena z týchto elektrární, ktoré každá elektrárenská spoločnosť nasadzuje do sústavy v dôsledku vyššej ceny ako posledné. Preto cena na burze býva spravidla vyššia ako cena na forwardovom trhu, ktorá je zaťažená poplatkami za bankové záruky. Toto je kľúčový moment pri obchode s elektrickou energiou. Ak medzi spotovou cenou na burze mínus forwardovou cenou s poplatkami za bankové záruky vznikne veľký rozdiel, tak v prípade, že je plusový, dodávateľ elektriny zarobí. V opačnom prípade prerobí.

Čo sa prihodilo Bohemia a Slovak Energy

V normálnom stave je cena záverných elektrární dvoj- až trojnásobne vyššia ako cena z dlhodobého nákupu. Bežne dodávatelia na burze dokupujú iba pár percent z ročného objemu elektriny a podstupujú také riziko, ktoré je pre firmu únosné. Dokupovanie na burze nesmie mať v celkovom ročnom obchode veľkú váhu. Ak by cena bola aj násobne vyššia, malé množstvo takýchto vysokých nákladov neohrozí celkovú finančnú kondíciu dodávateľa elektriny. Ak sa však dodávateľ elektriny spoľahne len na spotový trh, nastáva to, čo sa stalo firmám Bohemia Energy, Slovak Energy a ďalším, ktoré sa takýmto správaním dostali až do bankrotu. Ak by takéto rozhodnutie firmu položilo, bolo by to logické vyústenie nesprávneho podnikateľského rozhodnutia. Takéto zlé rozhodnutie však postihuje aj všetkých zákazníkov, ktorí majú podpísanú zmluvu. Pritom treba povedať, že zbankrotované firmy neporušili žiadne legislatívne normy. Aby títo „stiahnutí zákazníci“ nezostali bez elektriny, stávajú sa v zmysle zákona zákazníkmi dodávateľa poslednej inštancie. Ten však nemá inú možnosť, ako zabezpečiť elektrinu, len ju kúpiť na spotovom trhu za momentálne ceny.

Bankroty dodávateľov elektriny dostávajú do problémov aj dodávateľov poslednej inštancie, ktorými sú v prípade Slovenska firmy s veľkou štátnou účasťou (51 percent). Tieto pološtátne firmy prebrali zákazníkov, pre ktorých musia nakúpiť elektrinu na spotovom trhu, ale predávať ju za cenu, akoby ju kúpili dlhodobo. Dnes musia za takýto obchod zaplatiť viacnásobok ceny v porovnaní s kúpou elektriny 18 až 24 mesiacov dopredu. Veľmi nebezpečné je, že tieto problémy sa môžu hocikedy zopakovať. Neexistujú žiadne legislatívne mechanizmy, ako sa dozvedieť, či má dodávateľ pre svojich zákazníkov nakúpenú elektrinu na dlhodobej báze, alebo riskuje a bude kupovať na spotovom trhu.

Zmena legislatívy je nevyhnutná

Veľmi podobné podnikanie existuje v bankovom sektore. Banky tiež podnikajú najmä s peniazmi svojich klientov. Aj súkromné banky pritom denne kontroluje Národná banka. Ak banka nedodržiava pravidlá, je prísne penalizovaná. A hoci existuje prísna kontrola, aj tak už viaceré banky skrachovali (a nielen na Slovensku) a vkladatelia utrpeli straty. V podnikaní s dodávkou elektriny žiadne takéto mechanizmy kontroly nie sú. Forwardové obchody vyžadujú kapitálové záruky a pre dodávateľa elektriny bez dostatočného kapitálu (kto ho vlastne má) je banková záruka dosť vysokou položkou. Tieto náklady akoby priamo navádzali na riziko spoľahnúť sa na spotové ceny. Dôsledky bankrotu dodávateľa elektriny sú však fatálne najmä pre jeho zákazníkov. Ak má dodávateľ elektriny guráž ísť do vysokého rizika a uprednostní spotový trh, dokáže – a naše účtovníctvo mu v tom nedokáže zabrániť – povyberať všetko cenné z firmy a dostať to (hoci cez daňové raje) na svoj vlastný účet. A jeho zákazníci o ničom, čo ich čaká ani netušia. Tvorba nových legislatívnych kontrolných pravidiel pre dodávateľov elektriny je preto viac ako urgentná.

Čítajte viac:
https://komentare.sme.sk/c/22825277/preco-skrachoval-vas-dodavatel-energie.html
Text v pdf na stiahnutie.

Autor: Andrej Hanzel.
Autor je energetický konzultant.
Publikované so súhlasom autora.