Podľa dohody by mal Rosatom vybudovať Centrum nukleárnej Vedy a technológie do roku 2024 a okrem výskumných laboratórií by sa v ňom mal nachádzať aj malý výskumný reaktor s kapacitou 10 MW.

Po Etiópii, Nigérii a Zambii je Rwanda už štvrtým africkým štátom s podobnou zmluvou, zatiaľ čo Ghana, Uganda, Sudán a Konžská republika má s Rusmi podpísanú obdobnú, no menej expanzívnu dohodu.

Rosatom sa v Afrike aktívne angažuje už od roku 2004 a okrem profitu, vyplývajúceho z uzavretých jadrových dohôd, z nich získava aj nemalý politický vplyv. Západné sankcie uvalené na Rusko v roku 2014 z dôvodu anexii Krymu ešte zintenzívnili aktivity Ruska v tejto oblasti, pričom si tak čiastočne kompenzuje stratu odbytísk v Európe.

Keď neprší, tak aspoň kvapká

Z geopolitického hľadiska sú africké štáty dôležitým aktérom na medzinárodnej scéne. Okrem toho, že africké národy predstavujú najsilnejší „hlasovací blok“ na pôde OSN, analytici sa zhodujú, že ich vplyv sa bude s ich zlepšujúcou sa ekonomickou situáciou neustále zväčšovať. Je preto prirodzené, že africký kontinent priťahuje zahraničnú pozornosť. Napríklad čínske spoločnosti v posledných rokoch investovali masívne práve v Afrike a ich obchodná bilancia tu dosahuje desaťnásobok tej ruskej. Rusi si preto našli svoj vlastný spôsob, ako získavať vplyv v tomto regióne a využívajú na to práve svoje bohaté skúsenosti v jadrovom odvetví.

Jeden prsteň vládne všetkým

Rosatom je nepochybne najväčšia a najkomplexnejšia jadrová spoločnosť na svete. Okrem projektov v rozvinutých krajinách, ako sú Fínsko a Maďarsko, sa väčšinou zameriava najmä na rozvíjajúce sa regióny. Sila a popularita Rosatomu tkvie v jeho univerzálnosti, ktorý vyplýva z jeho veľkosti a podpore štátu, ktorý je zároveň jeho vlastníkom. Čo sa týka komplexnosti poskytovaných služieb v rámci jednej zmluvy dokáže projekt financovať, kompletne elektráreň postaviť, vyškoliť miestnych zamestnancov, dodávať palivo počas celej životnosti elektrárne a ešte aj prináša riešenia týkajúce sa skladovania paliva. Akoby západniar povedal, Rosatom poskytuje „full servis“, ktorý momentálne nemá v tomto odvetví konkurenciu.

Samotná cena a spôsob financovania projektu vo Rwande stále nie je verejnosti známy. Pre porovnanie však vieme uviesť príklad budúcej egyptskej jadrovej elektrárne El Dabaa, kde je práve Rosatom hlavným dodávateľom, a zároveň aj investorom pokrývajúcim 85 % celkových nákladov vo výške viac ako 23 miliárd eur.

Korene a úspech firmy stoja na základoch ruského štátu, ktorý je sám o sebe veľkým hráčom v jadrovom priemysle s podielom 8 % na celosvetovej produkcii uránu. 20 % podiel má následne v oblasti spracovania uránu a v 43 % sa podieľa na jeho obohacovaní. Oba tieto procesy sú nevyhnutné na výrobu komerčného paliva do jadrových reaktorov.

Jadro ≠ len elektrina

Výskumný reaktor, ktorý má byť postavený v Rwandskom hlavnom meste, by mal slúžiť okrem iného na výrobu rádioizotopov. Rádioizotop má viacero využití od kontrolovaného ožarovania jedla, ktorým sa bez nutnosti použitia konzervačných látok predlžuje doba trvanlivosti až po pomoc s diagnostikovaním nádorov a srdcových chorôb.

V Afrike je až polovica populácie bez prístupu k elektrickej energii a práve jadrové elektrárne by mohli byť stabilným riešením s obrovským potenciálom rastu tohto odvetvia na celom kontinente. Odborníci vyzdvihujú cenu jadrom vyrobenej energie, ktorá patrí k tým najnižším, pričom nezanecháva žiadnu karbónovú stopu. Jedným dychom však vyjadrujú obavy pred obrovskou počiatočnou investíciou a nedostatkom kvalifikovanej pracovnej sily. „Pomocnú ruku“ k poslednému menovanému podáva priamo Rosatom, keď vďaka poskytnutým štipendiám v januári 2020 študovalo v Rusku jadrovú vedu a strojárstvo viac ako 300 študentov práve zo subsaharskej Afriky.

Pokrok bez rizika? Možno v príbehu Thomasa Moora…

V Európe sa elektriny z jadra vzdali kvôli bezpečnostným obavám už vo viacerých krajinách, vrátane Nemecka a Švajčiarska. V Afrike sa k tomuto riziku pridávajú navyše aj ďalšie bezpečnostné faktory, ktoré zahŕňajú nestabilnú politickú situáciu v mnohých regiónoch a potencionálne väčšiu hrozbu teroristických útokov. Nehladiac na riziká, ak chce Africký kontinent začať ekonomicky dobiehať vyspelý svet, potrebuje na to lacnú energiu a potrebuje jej veľa. Kým sa nevymyslí lacnejší, ekologickejší a rovnako stabilný spôsob výroby elektrickej energie, akú/ktorú poskytuje práve jadro, záujem o toto odvetvie bude naďalej obrovský.