Forbes varuje: Svetová produkcia emisií stále rastie!

Napriek plánu dosiahnuť nulové emisie do roku 2050, stále rastúci trend výroby energií z fosílnych palív tento plán znemožňuje.

0
25
Emisie
V niektorých štátoch sa emisie CO2 dostávajú nad úroveň z čias pred vypuknutím pandémie.

Napriek tomu, že za posledné desaťročie svet minul niekoľko biliónov dolárov na dekarbonizáciu (len v samotnom roku 2020 to bolo celosvetovo 503 miliárd USD), objem emisií uhlíka stále rastie. Článok magazínu Forbes mapuje trend rastu emisií skleníkových plynov a spomína aj blížiace sa spustenie 3. bloku AE Mochovce. Prekážkou dekarbonizácie je podľa Forbesu v súčasnosti hlavne nedostatok jadrovej energie. „Tretí mochovský blok na Slovensku by mal čoskoro začať s komerčnou prevádzkou, ale odstavenie JE Fessenheim vo Francúzsku a JE Ringhals vo Švédsku neguje jeho prínosy,“ píše populárny magazín.

Forbes ďalej uvádza, že pandémia síce rast emisií CO2 počas obdobia 2020-21 mierne spomalila, ale už v období 2022-23 emisie výrazne prekročia rekordných 55 miliárd ton ročne. Podľa Medzinárodnej energetickej agentúry (IEA) sa globálny dopyt po elektrine zvýši v tomto roku o 5% a na budúci rok o ďalšie 4%, pričom až polovicu tohto navýšenia pokryjú fosílne palivá, najmä nové uhlie v rozvojovom svete. Emisie CO2 z energetického sektoru dosiahnu v roku 2022 rekordné úrovne prekračujúce 34 miliárd ton.

Výroba elektriny z jadra bude po 4-percentnom poklese (z roku 2020) podľa prognóz rásť, ale len o 1% v roku 2021. A to jeden z dôvodov významného zvýšenia objemu emisií v tomto období. Výroba z obnoviteľných zdrojov energie vlani vzrástla o 7% a bude rásť aj naďalej, lenže nedokáže držať krok so zvyšujúcim sa dopytom, a to ani spolovice. Forbes ďalej uvádza, že dokiaľ rast energie vyrobenej z obnoviteľných zdrojov a jadra výrazne neprekročí krivku rastu produkovanej energie z fosílnych palív, nepodarí sa nám pohnúť s environmentálnymi problémami, ktoré musíme vyriešiť v priebehu najbližších 30 rokov.

S výnimkou obnoviteľných zdrojov a elektrických automobilov celosvetovo rastie produkcia všetkých fosílnych palív. Dôvodom je predovšetkým ekonomický rast rozvojového sveta. Dokonca aj využívanie uhlia v celosvetovom meradle rastie a produkuje viac energie než prichádza z vody, jadra a obnoviteľných zdrojov dokopy.

V rozvojovom svete to kazia dostupné fosílne zdroje

Kým rozvinutý svet prechádza z uhlia na zemný plyn, rozvojový svet vníma ako svoju záchranu uhlie. A nie preto, že by bolo najlacnejšie, veď ani nie je. Zo všetkých zdrojov energie sa s ním však najľahšie pracuje práve v rozvojových krajinách, kde často chýba základná infraštruktúra. Najľahšie sa prepravuje – či už loďou, po trati alebo nákladnými autami. A budovanie uhoľnej elektrárne a jej prevádzka takisto nie sú až také zložité. Z týchto dôvodov bude využívanie fosílnych palív vo svete naďalej rásť. „Podľa našich analýz sa krátkodobý trend na svetových trhoch s elektrinou nezhoduje s cieľom nulových emisií,“ hlásia z Medzinárodnej energetickej agentúry (IEA).

Napriek plánu dosiahnuť nulové emisie do roku 2050 momentálne nejestvujú fakty, ktoré by odkazovali aspoň na možnosť, že sa tak stane. Podľa serióznych prognóz sa do roku 2050 nepodarí znížiť globálne emisie o viac než 30 miliárd ton/ročne. Dôvodom je rast využívania ropy a zemného plynu, ktorý pri súčasnom trende dosiahne vrchol až v roku 2040, pričom s ich poklesom môžeme počítať až niekedy v druhej polovici 21. storočia. A pokiaľ ide o uhlie, jeho spotreba dovtedy klesne len o približne 15 percent!

Potreba plánovať a konať

Tento trend nás do nízkouhlíkovej budúcnosti nedostane. Jediný spôsob, akým by sme sa tam mohli dostať, uvádza Forbes, musí zahŕňať niektoré z nasledujúcich krokov (nesmie sa však ako na základ úspechu zabúdať ani na infraštruktúru):

  • čo najskôr prestať budovať nové elektrárne na fosílne palivá; po vybudovaní sa totiž musí počítať aspoň so 40 rokmi prevádzky
  • prestať zatvárať ideálne fungujúce a bezpečné jadrové elektrárne, ktorých licencie už boli obnovené na ďalších 20 alebo 40 rokov
  • postaviť nové veterné turbíny na 3 500 000 MW (12 biliónov kWh/ročne)
  • postaviť nové jadrové reaktory na 1 400 000 MW, predovšetkým SMR, ktoré sú ideálne pre obnoviteľné zdroje viazané na záťaž (11 biliónov kWh/ročne)
  • inštalovať nové solárne panely na 2 100 000 MW (7 biliónov kWh/ročne)
  • inštalovať nových 1 200 000 MW z kapacity vodných turbín oproti existujúcim 80 000 MW (7 biliónov kWh/ročne)
  • zabezpečiť zdroje nerastov (Li, Co, Nd, Fe) potrebných na vybudovanie týchto alternatív, predovšetkým na budovanie batérií pre dostatok elektrické automobily, ktoré nahradia vozidlá na fosílne palivá
  • vybudovať flotilu 3 biliónov elektrických vozidiel do roku 2050, pretože menej vozidiel nedokáže výraznejšie znížiť našu spotrebu ropy

Vyzerá to tak, že náklady na nový nízkouhlíkový energetický mix sú v priebehu približne 30 rokov približne rovnaké ako na momentálne bežné fungovanie, 65 biliónov USD. Na vybudovanie samotných obnoviteľných alternatív bude potrebných viac než 12 miliárd ton ocele (v súčasnosti sa ročne vyrobí 1,6 miliardy ton ocele). Medzinárodná agentúra pre obnoviteľnú energiu odhaduje náklady na dekarbonizáciu sveta pre všetky sektory (teda nielen energetický) na 100 biliónov USD do roku 2050. Podľa nedávnej správy spoločnosti McKinsey dosiahnu do roku 2050 len náklady na dekarbonizáciu priemyslu približne 21 biliónov, pričom by pri ďalšom rozvoji technológií a efektívnosti mohli byť oveľa nižšie.

Jadrová elektráreň Mochovce3 a 4.
Jadrová elektráreň Mochovce3 a 4.

Bez jadra sa nepohneme!

Blížiace sa spustenie 3. bloku JE Mochovce následky emisií, ako sa uvádza v úvode, nepomáha zmierniť, pretože sa priebežne odstavujú osvedčené jadrové zariadenia. Odstavenie 4,3-gigawattovej kapacity jadra v Nemecku, 2 GW v Británii a 1 GW v Belgicku pred koncom roka 2022 zapríčiní, že výroba elektriny z jadra opäť klesne o 3%, a to aj v prípade, že bude do komerčnej prevádzky spustená JE Olkiluoto 3 EPR vo Fínsku.

Podľa prognóz EIA budú jadrové kapacity v USA do 2050 rozšírené o nových 9,1 GW a tiež o ďalších 4,7 GW vyplývajúcich z prevádzkových zmien, ktoré umožnia existujúcim elektrárňam produkovať viac elektriny. Bohužiaľ, odstavenie 29,9 GW jadrovej kapacity do roka 2050 tieto nové objemy vynuluje, alebo dokonca posunie do záporných čísel, týka sa to najmä predpokladaných odstavení do roku 2026. Krátkozraké ukončenie prevádzky JE Indian Point utlmilo rozmach New Yorku v znižovaní uhlíkovej stopy.

Čína plánuje do roku 2035 vybudovať nové JE s výkonom 180 GW. Ak by zvyšok sveta postupoval v rovnakom duchu, azda by sme mali nejakú šancu vyhrať boj nad emisiami. Forbes uzatvára: Ak si myslíte, že sa nám v znižovaní využívania fosílnych palív darí, tak sa aj napriek biliónom vynaložených dolárov smutne mýlite. Je pekné mať plán, ale ak nevychádza z reality, nepodarí sa ho naplniť.