Nemecko chce skončiť s uhlím, chýba mu však stratégia na zabezpečenie 11 GW elektrární

Nemecko potrebuje ďalšie elektrárne s inštalovaným výkonom 21 GW v súvislosti s plánovaným ukončením využívania uhlia do roku 2030.

0
58
Nemecká uhoľná elektráreň Datteln 4
Nemecká uhoľná elektráreň Datteln 4. Foto: Uniper

Súčasná stratégia plánuje podporiť výstavbu 10 GW plynových elektrární. To však nebude stačiť, tvrdí Tim Meyerjürgens, prevádzkový riaditeľ prevádzkovateľa prenosovej sústavy TenneT. Nemecko chce do roku 2030 postupne ukončiť prevádzku uhoľných elektrární. Na dosiahnutie tohto cieľa bez ohrozenia bezpečnosti dodávok elektriny bude potrebovať približne 21 GW dodatočnej kapacity z regulovateľných elektrární. Krajina vyradila všetky svoje jadrové reaktory z prevádzky minulý rok.

„Potrebujeme približne 21 GW dodatočnej spoľahlivej kapacity, aby sme úplne prestali využívať uhlie,“ povedal Meyerjürgens v rozhovore pre Montel tento týždeň. Na zabezpečenie tohto výkonu Nemecko plánuje vládne aukcie na podporu 10 GW nových plynových elektrární, ktoré budú neskôr spaľovať vodík. Tieto elektrárne sa majú postaviť v konkrétnych lokalitách vhodných pre potreby siete. Vyplýva to z novej vládnej stratégie pre elektrárne, ktorej kľúčové prvky schválili nemecký kancelár Olaf Scholz, minister hospodárstva Robert Habeck a minister financií Christian Lindner.

„V zásade by sa dalo povedať, že potrebujeme približne tretinu týchto elektrární na severe Nemecka a dve tretiny na juhu. Na juhu ide predovšetkým o redispečing, aby sme tam mali zaručenú energiu. Na severe ide skôr o veci, ako je obnova siete a skratová kapacita, ktorú v sieti potrebujeme,“ hovorí Meyerjürgens.

Dodatočnú energiu by podľa vládnych kruhov mohli poskytovať napríklad zariadenia na kombinovanú výrobu elektriny a tepla (KVET). Meyerjürgens však pochybuje, či takéto elektrárne dokážu nahradiť zvyšných 11 GW. Kogeneračné elektrárne nie sú také flexibilné, pokiaľ ide o dodávanie potrebnej elektrickej energie do siete, pretože ich prevádzka závisí aj od potreby výroby tepla.

„Kogenerácia by bola jedným z mysliteľných stavebných kameňov. Stále však vidím určité otázniky, či kogenerácia dokáže skutočne nahradiť tento chýbajúci výkon. Z nášho pohľadu sa na kogeneračné zariadenia treba pozerať inak ako na spomínané plynové elektrárne, pokiaľ ide o ich schopnosť slúžiť sústave, pretože kogeneračné zariadenia nie sú vo svojej prevádzke také flexibilné,“ povedal Meyerjürgens. „A samozrejme, musia byť tiež umiestnené tak, aby slúžili systému, rovnako ako plynové elektrárne. Ak má kogenerácia vyplniť túto medzeru, určite by bola potrebná novela zákona o kogenerácii,“ dodal.

Hlavným problémom je teraz rýchlosť

Nemecko potrebuje nové elektrárne čo najrýchlejšie v súvislosti s odklonom od uhlia. V opačnom prípade nemusí byť vládny cieľ odstaviť uhoľné elektrárne do roku 2030 reálny. Na rýchlu integráciu nových elektrární má samozrejme zmysel využiť sieťovú infraštruktúru existujúcich elektrární, ktoré často disponujú aj plynovou infraštruktúrou, dodáva Meyerjürgens.

To, či sa Nemecku podarí dosiahnuť cieľ, závisí od otázky, ako rýchlo bude krajina rozvíjať obnoviteľné zdroje energie a ako rýchlo zabezpečí potrebnú kapacitu v tenkovrstvových zdrojoch. Inými slovami, krajina musí nahradiť súčasnú úlohu uhoľných elektrární pri zabezpečovaní bezpečnosti dodávok a stability sústavy.

„V prípade zaistenia bezpečnosti sústavy vidíme, že ak chceme dokončiť postupné ukončenie využívania uhlia, potrebujeme záložné elektrárne. Ak ich nemáme, znamená to, samozrejme, že musíme mať v sieti rezervné uhoľné elektrárne, kým nebude k dispozícii potrebný výkon,“ povedal Meyerjürgens. Šéf RWE a ďalších energetických spoločností v Nemecku sa koncom minulého roka k vládnemu cieľu vyjadril kriticky.

Ďalšie technológie môžu pomôcť

Nemecko môže na zabezpečenie potrebnej energie využiť aj iné technológie. Stratégia elektrární s 10 GW plynových elektrární je však zatiaľ jediným plánovaným krokom v tomto smere.

„Možno by sme mali k stratégii elektrární pridať druhú úroveň a zistiť, ako môžeme zabezpečiť zvyšnú kapacitu. Samozrejme, uvedomujeme si, že skladovanie je stále otázkou, ktorá sa rýchlo vyvíja. Teraz to nebude veľký objem, ale je to ďalší stavebný kameň. Ďalšia digitalizácia sietí tiež pomôže cielenejšie využívať flexibilitu na riadenie úzkych miest v sieti. Som presvedčený, že musíme naďalej pozorne sledovať vývoj a podľa toho prispôsobovať naše stratégie,“ hovorí Meyerjürgens.