HAMBURG, Nemecko — Nemajú Nemci rozum? Steven Pinker si to zrejme myslí.  Steven Pinker, profesor psychológie z Harvardu nedávno povedal pre spravodajský časopis Der Spiegel, že ak ľudstvo chce zastaviť klimatickú zmenu bez toho, aby zastavilo aj hospodársky rast, tak svet bude potrebovať, nie menej, ale viac jadrovej energie. Tvrdí, že rozhodnutie Nemecka, vzdať sa jadrovej energie, bolo „paranoidné“.

Moja krajina započala vskutku ojedinelý experiment. Merkelovej vláda rozhodla, že postupne vyradí jadrové a takisto aj uhoľné elektrárne. Plánuje sa, že posledný jadrový reaktor v Nemecku bude odstavený koncom roka 2022 a posledná uhoľná elektráreň do roku 2038. Vláda zároveň podporuje nákup ekologických elektrických vozidiel — čím sa zvyšuje dopyt po elektrine. Napriek tomu, že v posledných desaťročiach pretrvávala snaha šetriť elektrinu, od roku 1990 spotreba elektriny v Nemecku vzrástla o 10 %.

Skeptici sa obávajú, že Nemecko sa vydalo na riskantnú cestu. Nebude načas k dispozícii dostatočné množstvo zdrojov obnoviteľnej energie, ktoré by nahradili zatvorené uhoľné a jadrové elektrárne. Hoci obnoviteľné zdroje v Nemecku predstavujú približne 40% dodávky elektriny, ich ďalšie rozširovanie je obmedzené skôr z politických ako z technologických dôvodov.

V niektorých vidieckych častiach Nemecka sú už obyvatelia otrávení zo stále rastúcich „veterných elektrární“; čoraz viac obyvateľov protestuje proti novým a stále vyšším veterným elektrárňam vo svojom susedstve. A rastie odpor voči novým trasám určeným na prenos elektriny z pobrežia do priemyselných centier. Podľa oficiálnych prepočtov Nemecko potrebuje takmer 5954 km nových elektrických vedení, aby sa odohrala energetická revolúcia. Do konca roku 2018 bolo vybudovaných iba 93 míľ.

Plán nesie viac rizík ako len deficit dodávky. Takisto to môže zabrániť krajine, aby sa zaoberala klimatickou zmenou. Rýchlejším odstavením jadrových ako uhoľných elektrární, sa Nemecko dostáva do závislosti na fosílnych palivách a poškodzuje klimatické podmienky dlhšie ako je potrebné. A predsa opozícia Nemcov proti jadrovej energetiky pretrváva:  60 % z nich sa chce čo najskôr zbaviť jadra.

Paranoja však nie je to správne slovo ako opísať postoj, skrývajúci sa za týmito číslami. Ide skôr o typicky nemecké zmeravenie, keď sa ocitnú pred ťažkou voľbou. Voliť medzi dvoma zlami, v tomto prípade medzi jadrovou energiou a klimatickou zmenou, je pre národ, ktorý, s nadšením ako my, bude robiť, čo sa bez váhania považuje za dobré, takmer nezdolateľná úloha.

Na úvod, jadrová energia vlastne nie je bezpečná a Nemcov to vždy osobitne znepokojovalo. Po havárii jadrovej elektrárne v japonskej Fukušime v roku 2011, kancelárka, Angela Merkelová, nariadila „Atomausstieg“, definitívne opustenie jadrovej energie. Prečo? Pretože, ako to vtedy Merkelová uviedla:  „Pokiaľ je v ľudských silách súdiť, zostatkové riziko jadrovej energie sa dá prijať, len ak je človek presvedčený, že sa neobjaví.“ Po udalostiach vo Fukušime, pani Merkelová, vzdelaním fyzik, už viac neverila, že jadrová havária nemôže nastať.  A  katastrofa v krajine s tak vyspelými technológiami ako je Japonsko, ju viedla k zmene názoru.

A čo takmer isté katastrofické následky druhého zla, klimatickej zmeny podporenej uhoľnými elektrárňami? Pani Merkelová nedávno uznala, že „klimatické zmeny sa dejú rýchlejšie ako sme si pred pár rokmi mysleli“.  Zároveň musela pripustiť, že Nemecko zápasí so splnením záväzkov vyplývajúcich z Parížskej klimatickej dohody.  Napriek nádejným novým číslam, asi nebude dosiahnutý cieľ znížiť emisie uhlíka o 40% do konca roku 2020. Človek by mohol namietať, že vedomosti o závažnosti klimatických zmien sa od roku 2011 prehĺbili, a že štáty by mali urobiť všetko, čo vedia, aby sa odklonili od fosílnych palív a dokonca niet žiadneho signálu, že pani Merkelová zmenila názor ohľadom zrušenia jadrovej energetiky.

Pre Zelených, pravdepodobných koaličných partnerov kresťanských demokratov pani Merkelovej, vyzerá byť návrat k jadru nemysliteľná vec. Zelení majú svoje korene v hnutí proti jadrovej energii zo začiatku 80. rokov:  a odpor proti jadrovej energii majú v DNA strany. Ale taký je boj proti klimatickým zmenám.

Vyzerá to tak, že v konfrontácii s takými protichodnými presvedčeniami, Zelení nemajú žiadnu dobrú odpoveď. Keď sa Annaleny Baerbockovej, spolupredsedníčky strany, spýtali v štátnej televízii, či by Nemecko malo dlhšie ostať pri jadrovej energii, aby bolo možné rýchlejšie odstaviť uhoľné elektrárne, dôrazne túto myšlienku odmietla. „V tomto štáte nikto nechce, aby bol jadrový odpad zakopaný v susedovej záhrade,“ vyhlásila.

To je istotne pravda. Takisto je pravda aj to, že jadrová energia obohacuje spoločnosti, avšak riziko rádioaktívneho odpadu a havárie technológie prenáša na spoločnosť. Ale táto rovnica platí aj na elektrinu vyrábanú z uhlia za produkcie emisií oxidu uhličitého.

Tragédia experimentu Nemecka v energetike spočíva v tom, že krajina zaujíma razantný protijadrový postoj, ktorý neprináša možnosti pokroku v technológii.  Vedci v Amerike, Rusku a v Číne veria, že je možné prevádzkovať jadrovú elektráreň na jadrovom odpade. To by mohlo vyriešiť problém s uskladňovaním použitého paliva, čo je jeden z hlavných argumentov proti jadru.  Aj tieto, takzvané, rýchle množivé reaktory majú určite svoje riziká.  Ale pri prechode na úplne obnoviteľné zdroje energie, by neboli  lepšou alternatívou k uhoľným a plynovým elektrárňam?

Urýchleným odstavením celého jadrového odvetvia Nemecko stratí viac príležitostí ako rizík.  Vzdáva sa možnosti využiť technológiu, ktorá sa možno ukáže ako najbezpečnejšia a ekologicky najprijateľnejšia, akú kedy ľudstvo zažilo. Prinajmenšom využívanie existujúcich nemeckých jadrových elektrární by umožnilo rýchly odklon od fosílnych palív.

Je to rozumné, neurobiť to? Možno áno, možno nie.  Ale premárnenie tejto šance by sa mohlo ukázať ako jedna z najväčších chýb éry Merkelovej.

Jochen Bittner je komentátor a spoluvedúci diskusnej sekcie v týždenníku Die Zeit.

Link na pôvodný článok: https://www.nytimes.com/2020/01/08/opinion/nuclear-power-germany.html