Ako Nemci doplácajú na solárne a veterné elektrárne

Prejavy tuhej zimy v západnej Európe odhalili nedostatky nemeckého programu Energiewende, takže sa Spolková vláda namiesto obnoviteľných zdrojov musí stále spoliehať na fosílne palivá.

0
210
Výstavba solárnych panelov
Nemecko sa rozhodlo ísť cestou obnoviteľných zdrojov. Akú daň si vypýta toto rozhodnutie?

Nemecko sa znova vracia k uhliu a zemnému plynu, pretože milióny jeho solárnych panelov pokryl sneh a ľad. Ako podrobne rozoberá portál Techstartups.com, výkyvy zimného počasia natoľko otriasli spôsobilosťou energetického mixu v krajine, že tá napriek dlhodobým ekologickým snahám nedokáže upustiť od väčšinového využívania fosílnych palív a zlyháva v napĺňaní klimatických cieľov, ktoré si sama stanovila.

Energiewende definuje zámer Nemcov prejsť na obnoviteľné zdroje energie a zároveň ide o štýl politiky, ktorú od roku 2000 presadzuje nemecká vláda, aby podľa stanoveného plánu dekarbonizovala svoje primárne zdroje pri výrobe elektriny. Samotný program Energiewende tak zostáva kontroverzný. Zástancovia ekologických riešení ho na jednej strane podporujú a oceňujú, no na druhej strane sa v kritických časoch ukazuje ako nesprávne zvolený a neudržateľný spôsob riešenia klimatických zmien.

Keď ho v roku 2000 prvýkrát uviedli do praxe, 6,6% nemeckej elektriny pochádzalo z obnoviteľných zdrojov, akými sú solárne a veterné elektrárne. V roku 2019, teda o takmer dvadsať rokov neskôr, dosiahol už podiel obnoviteľných zdrojov 41,1 percenta. A tu sa ale dobré správy končia, pretože nie podiel výrobných kapacít “zelenej” energie, ale jej celková produkcia je zásadným ukazovateľom, ktorý vplýva na modernú populáciu. Kým v roku 2000 malo Nemecko inštalovaný výkon 121 gigawattov s vygenerovanými 577 terawatthodinami (TWh) a svoju zelenú produkčnú kapacitu napĺňalo na 54%, tak roku 2019 vyrobilo iba o mizivých 5% viac terawatthodín elektriny (607 TWh).

No nejde len o samotnú efektivitu, pretože tá vplýva aj na cenotvorbu. Za 20 rokov Nemci za program Energiewende príliš draho zaplatili. Priemerné náklady na elektrinu sa pre nemecké domácnosti od roku 2000 zdvojnásobili. Pre porovnanie, do roku 2019 museli domácnosti podľa dát z IEEE Spectrum (Inštitút elektrických a elektronických inžinierov) uhrádzať 34 dolárových centov za kilowatthodinu (kWh) v porovnaní s 22 centami za kilowatthodinu vo Francúzsku a 13 centami v USA. A to nie je všetko.

Tento rok je v západnej Európe najchladnejšie počasie za poslednú dekádu. Tuhá zima, sneh a mráz zasiahli ako Nemecko, tak aj Veľkú Britániu či Francúzsko. Nemecko čelí tvrdej realite pre nefunkčnosť miliónov solárnych panelov, ktoré nevyužité uviazli pod snehom a ľadom. Navyše, pre mrazivé počasie nefungovalo ani 30 000 veterných turbín. A tak nastala hystéria a okamžitá potreba riešiť nedostatok elektriny, preto Nemci siahli po pohodlnom a v danej dobe vlastne po jedinom dostupnom riešení – musia o to viac spaľovať uhlie, čím popierajú vlastný energetický program. Nemecko je už roky jedným zo svetových lídrov vo využívaní veternej a slnečnej energetickej produkcie. Tuhá zima “vypojila” program Energiewende a krajinu musia zachraňovať “špinavé” fosílne palivá.

Samotný program Energiewende zjavne neuspel, veď podľa údajov, ktoré uvádza Inštitút elektrických a elektronických inžinierov – IEEE, by bol pri súčasnom trende podiel výroby energie z fosílnych palív v krajine v roku 2050 stále na úrovni takmer 70%.

V januári 2021 odvysielala nemecká rozhlasová stanica RBB (Berlín-Brandenbursko) správu o aktuálnych zimných dodávkach elektriny v regióne. V nej Harald Schwarz, profesor distribúcie energie na univerzite v Cottbuse, povedal svoj názor rovnicou: „Zaručený výkon vietor + slnko = 0.“ A vzápätí svoje tvrdenie pretlmočil.

„Pri tejto dodávke veternej a fotovoltaickej energie je to medzi 0 a 2 alebo 3 percentami – to je de facto nula. Môžete to vidieť na mnohých diagramoch, že máme dni, týždne, rok, keď nemáme ani vietor, ani fotovoltaiku. Obzvlášť teraz máme bezvetrie a žiadne slnečné žiarenie a často sú chvíle, keď je vietor len nepatrný. To sú veci, ktoré musím povedať, sú preskúmané a známe už stáročia, ale aj tak sme to jednoducho počas diskusie o zelených energiách úplne zanedbali,“ vysvetlil profesor Schwarz s tým, že ak sa Nemecko bude usilovať o odstavenie svojich spoľahlivých jadrových a uhoľných elektrární, nožnice ponuky a dopytu sa budú nebezpečne roztvárať. V takom prípade hrozí, že Nemecko, ktoré dlhodobo zdôrazňovalo potrebu obnoviteľných zdrojov, bude energeticky závislé od dodávok zemného plynu z Ruska, uhlia z Poľska a elektriny vyrobenej z jadrových elektrární Francúzska.