Nemecký magazín Cicero priniesol závažné odhalenie o tom, ako úradníci v roku 2022 manipulovali dokumenty, ktoré viedli k zamietavému rozhodnutiu o predĺžení životnosti nemeckých jadrových elektrární.
Po tom, ako Rusko v úvode roka 2022 napadlo Ukrajinu, sa zdalo, že vyraďovanie nemeckých jadrových elektrární sa odkladá. Neistota ohľadom budúcich dodávok ruského plynu aj snaha európskych krajín čo najskôr diverzifikovať dodávky viedla k rastu cien energetických komodít, no zároveň aj naznačovala, že ukončenie jadrovej energetiky v Nemecku nebude možné. Situácia sa však vyvíjala inak. Nemci svoje posledné tri prevádzkované jadrové elektrárne s krátkym zdržaním napokon odstavili 15. apríla 2023.
Investigatívny novinár magazínu Cicero Daniel Gräber získal dokumenty, z ktorých je možné vydedukovať sled a sériu rozhodnutí ministra hospodárstva Roberta Habecka zo Strany zelených. Zo zistení novinára vyplýva, že úradníci z ministerstiev hospodárstva a životného prostredia úmyselne falšovali odborné správy. A výsledkom ich konania je ukončenie jadrovej energetiky v krajine. Z uvedeného vzniká podozrenie, že chceli za každú cenu zamedziť pokračovaniu výroby elektrickej energie z jadra v Nemecku aj napriek tomu, že malo ísť o vedecky nepodložené a ekonomicky nezmyselné rozhodnutie.
Na hlasy odborníkov nedbali
Časopis Cicero referuje napríklad o existencii interného memoranda Spolkového ministerstva životného prostredia z 1. marca 2022. V ňom je vysvetlenie opierajúce sa o posudky expertov, podľa ktorých bolo z bezpečnostného hľadiska možné pokračovať v prevádzke zostávajúcich nemeckých jadrových elektrární ešte niekoľko rokov. Lenže, Gerrit Niehaus, vedúci oddelenia radiačnej ochrany v spomenutom rezorte životného prostredia ho zrejme prepísal a pozmenil jeho význam. O dva dni neskôr potom zverejnili novú verziu memoranda s tým, že sa predĺženie životnosti jadrových elektrární, hoci len o niekoľko mesiacov, malo zamietnuť z dôvodov jadrovej bezpečnosti.
Ďalšiu internú správu si dalo vypracovať spolkové Ministerstvo hospodárstva. Bola publikovaná 28. februára 2022 a opierala sa o podklady odborníkov, ktorí tvrdili, že predĺženie životnosti jadrových elektrární by pomohlo znížiť ceny elektriny a k stabilizovať siete. Jej autormi sú experti z oddelenia pre bezpečnosť dodávok a veľkoobchod s elektrinou, ide teda o sekciu elektrickej energie na ministerstve hospodárstva. Hovorca MH vyhlásil, že Habeck túto správu nevidel, dostala sa len k štátnemu tajomníkovi Patrickovi Graichenovi a toho neskôr Habeck odvolal. Graichenov príspevok k tejto správe zo 4. marca 2022 ohľadom postupného vyraďovania jadrových elektrární bol nepravdivý. Dokonca aj spomenutý Gerrit Niehaus z oddelenia radiačnej ochrany na životnom prostredí a známy odporca jadrovej energie pri posudzovaní dokumentu poznamenal, že je veľmi nepresný.
Stavili na obnoviteľné zdroje
O ukončení výroby elektrickej energie z jadra v Nemecku rozhodla v máji 2011 vláda kancelárky Angely Merkelovej. Podnetom na to bola havária jadrovej elektrárne v japonskej Fukušime v roku 2011. Dovtedy Nemecko produkovalo z jadra 25 percent elektrickej energie. Ešte v roku 2011 bolo odstavených 8 z celkovo 17 vtedy fungujúcich jadrových elektrární v krajine, ďalších 19 už v tom čase bolo definitívne odstavených.
Energiu z jadra prestalo Nemecko vyrábať po 62 rokoch. Rozmach atómovej energetiky zažilo po ropných krízach v 70. rokoch. Prvý jadrový reaktor na výrobu elektriny spustili vedci z Technickej univerzity v Mníchove v roku 1957 v Garchingu. Prvý komerčný nemecký jadrový reaktor bol spustený v roku 1961.
Teraz Nemecko stavia predovšetkým na obnoviteľných zdrojoch. Vlani takto vyrobilo 55 percent elektriny, do roku 2030 chce takto získavať najmenej 80 percent elektrickej energie. Rekordný podiel na obnoviteľnej produkcii mali veterné elektrárne, predovšetkým tie pevninské.
Nemecký Spolkový dvor audítorov (Bundes Rechnungshof) tento rok zverejnil správu, z ktorej vyplýva, že nemecká energetická transformácia, tzv. Energiewende, nedosahuje stanovené ciele a spôsobuje ďalšie škody z hľadiska environmentálnych cieľov, ale aj z pohľadu bezpečnosti, stability a cenovej dostupnosti dodávok elektriny.
