Jadrová fúzia má potenciál byť podstatne lacnejšia ako iné čisté možnosti výroby elektriny v základnom zaťažení a politici a investori by ju mali zvážiť ako spôsob zmierňovania klimatických zmien.

Z analýzy spoločnosti First Light Fusion vyplýva, že môžeme dosiahnuť globálny energetický systém s nulovými emisiami uhlíka do roku 2050, ale bude si to vyžadovať značné investície do existujúcich obnoviteľných zdrojov energie a do nových technológií čistej energie, ako je napríklad fúzia.

Vietor a slnko nebudú postačovať

„Hoci rýchle a maximálne využitie obnoviteľných zdrojov energie je kľúčom k dosiahnutiu tohto cieľa do roku 2050, v niektorých častiach sveta – vrátane Spojeného kráľovstva – samotná veterná a solárna energia nebude schopná splniť predpokladaný dopyt po energii, čím sa otvorí trh čistým zdrojom v základnom zaťažení ako doplnku obnoviteľných zdrojov energie,“ uviedla analýza.

Očakáva sa, že globálny dopyt po energii sa do roku 2040 zdvojnásobí a do roku 2060 by sa mohol zvýšiť päťnásobne, keď nové technológie umožnia elektrifikáciu širšieho spektra aplikácií.

Analýza aj v najoptimistickejšom scenári dospela k záveru, že ročne by sa mohlo vyrobiť z veternej a slnečnej energie na celom svete 19 900 TWh do roku 2040. To je voči dnešku osemnásobný nárast, ktorý je však stále nižší ako polovica predpokladanej potreby.

 

Až desať z existujúcich jadrových elektrární v Spojenom kráľovstve s inštalovaným výkonom 6 GW má byť v 30. rokoch vyradených z prevádzky. Jednoznačným efektom tohto politického kroku bude výrazná medzera v bezuhlíkovej výrobe.