Na Marse by bola najradšej jednou z prvých

Astrobiologička Michaela Musilová nám porozprávala o simulovaných misiách na Mars aj o úlohe jadrových technológií vo vesmírnych projektoch.

0
44
Dr. Musilová je riaditeľkou simulovanej vesmírnej stanice HI-SEAS na Havaji

Nedávno sme so zatajeným dychom mohli sledovať pristátie roveru Perserverance na Marse. Po viac než polročnej ceste zo Zeme na „červenú planétu“ rover poslal správu o úspešnom pristátí 18. februára 2021 o 21.55 h nášho času. Odvtedy pátra po známkach prastarého života, ktorý mohol v minulosti na planéte existovať. Dlhodobý zámer dostať v budúcnosti na Mars ľudskú posádku svojou prácou podporuje aj slovenská astrobiologička Michaela Musilová, ktorá nám poskytla exkluzívny rozhovor.

Michaela, váš príbeh je pre mladých ľudí na Slovensku veľmi inšpiratívny. Prezraďte nám, ako ste sa stali astrobiologičkou a napokon aj vedúcou misií na Havaji, ktoré simulujú extrémne podmienky na odľahlých planétach?

Môj príbeh je dosť dlhý a komplikovaný. V skratke, doteraz si idem za mojím cieľom stať sa astronautkou, aj napriek množstvu prekážok. Vďaka tomu, že som sa počas štúdia snažila získať čo najviac štipendií, som študovala na prestížnych univerzitách, hoci som mala aj tri práce, aby som si zaplatila poplatky za stravu či ubytovanie. Postupne sa mi podarilo získať aj grant na výskum priamo v NASA Jet Propulsion Laboratory a rôzne iné na výskum počas simulovaných misií na Mars. Už počas bakalára som sa hlásila na stáže, neskôr som navrhla vlastný magisterský projekt a aj doktorandský výskum. Ako astrobiologička som sa špecializovala na skúmanie života v extrémnych podmienkach. K práci riaditeľky simulovanej vesmírnej stanice HI-SEAS na Havaji a vedúcej misií, ktoré sa odohrávajú na HI-SEAS, som sa dostala postupne. Najprv ma vybrali za vedúcu výskumu počas prvej britskej simulovanej marťanskej misie v roku 2014. Po jej úspechu mi neskôr ponúkli pozíciu veliteľky medzinárodnej simulovanej misie na Mars v roku 2017 a vtedy ma NASA a Havajská Univerzita vybrali aj do osemmesačnej simulovanej misie na Mars v HI-SEAS. O rok na to mi ponúkli prácu riaditeľky HI-SEAS. Myslím si, že sa im páčili moje rôzne návrhy na výskum a výber posádok, ako aj moje schopnosti viesť a spolupracovať s ľuďmi.

Čo je podľa vás príčinou vášho úspechu a čo by ste poradili mladým ľuďom, ktorí majú takisto veľké ambície na poli vedy či vesmírneho výskumu?

V prvom rade je dôležité si ísť za svojimi snami, aj keď nemáte vždy podporu všetkých ľudí vo vašom živote. Človek je veľakrát najšťastnejší, keď robí prácu, ktorá ho baví a pre ktorú má vášeň. Tiež je dôležité byť vynaliezavý a naučiť sa improvizovať, keďže si mnohokrát musíme vytvoriť vlastnú cestu k našim snom. Nesmierne dôležitým prvkom úspechov v mojom živote bola podpora mojich blízkych, kamarátov, kolegov, ale často aj známych, ktorým sa páčili moje projekty a chceli mi s nimi pomôcť.

Dr. Michaela Musilová na poli vedy úspešne reprezentuje Slovensko v zahraničí

Vaším hlavným poľom pôsobnosti je astrobiológia. Aké poznatky táto veda dnes ponúka? A keby sa vás spýtal laik na to, aké živé tvory a rastliny by dokázali prežiť na Marse či na ostatných blízkych planétach, čo by ste mu odpovedali?

Z výskumu astrobiológie máme veľmi veľa poznatkov. Ak to mám zhrnúť v niekoľkých vetách, tak ide najmä o to, že vieme stále viac o limitoch pre život na Zemi, o miestach v Slnečnej sústave a mimo nej, kde by sme mohli nájsť život podobný tomu na Zemi, takisto ako pravdepodobne život na Zemi vznikol, koľko asi existuje planét podobných Zemi v našej galaxii a mnoho ďalší vzácnych informácií. Momentálne sa to javí tak, že ak existuje život inde v našej Slnečnej sústave, tak je to mikrobiálny život. To znamená, niečo ako baktérie, pomerne jednoduché extrémofily, teda organizmy schopné prežiť v náročných podmienkach silného žiarenia, nízkych teplôt, minima živín a podobne.

Myslíte si, že ešte naša generácia zažije prvé kroky človeka po „červenej planéte“ tak, ako tá minulá spomína na „obrovský skok pre ľudstvo“ v podaní Neila Armstronga?

Áno, veľmi dúfam, že áno a najradšej by som bola jednou z prvých ľudí na Marse. Túžim po tom, aby som mohla na Marse robiť astrobiologický výskum a lepšie overila, či na Marse kedysi existoval život. Potrvá to ešte aspoň 15 až 20 rokov, ak nie dlhšie, kým budeme môcť poslať prvých ľudí na Mars. Pravdepodobne ale najprv vznikne základňa na Mesiaci a až potom sa budú riešiť ľudské misie na Mars.

Najnovšie sa pri letoch na Mars uvažuje o motore poháňaným jadrovým reaktorom, ktorý by vedel trvanie cesty niekoľkonásobne skrátiť. Vieme, že spolupracujete s americkou NASA, preto sa chceme spýtať, do akej miery podľa vás štiepna reakcia napokon prispeje k objavovaniu planét v slnečnej sústave?

Je ešte otázne, do akej miery sa táto technológia bude používať pri spoznávaní planét v Slnečnej sústave. Pri misiách s ľudskými posádkami to zatiaľ vyzerá skôr ako náhradný prostriedok energie. Možno neskôr v budúcnosti sa situácia zmení.

V posledných desaťročiach boli jadrové technológie použité pri rôznych vesmírnych misiách, či už v sondách alebo roveroch, ako bol napríklad Curiosity, ktorý je momentálne na Marse. Podľa toho, ako napreduje vesmírny výskum to vyzerá tak, že sa jadrové technológie budú viac a viac implementovať do rôznych vesmírnych projektov. Pri mojom výskume momentálne nevyužívam jadrové technológie. V minulosti som ich aplikovala pri štúdiách rôznych biologických procesov extrémofilov. Tie som vystavila rôznemu žiareniu pri výskume miery tolerovateľnosti žiarenia na Zemi a prípadne aj na Marse.

Michaela Musilová

Michaela Musilová pozná náročné podmienky simulovaných marťanských misií

Spoločne so Slovenskými elektrárňami sa podieľate na súťaži Misia Mars. Jej víťazi z radov mladých študentov môžu s vami spolupracovať počas simulovanej marťanskej misie. Čo by ste odporučili súťažiacim, ako by mohli v súťaži uspieť, alebo na čo by sa mali zamerať?

Odporúčam im, aby sa snažili pripraviť projekt, ktorý je kreatívny a zároveň užitočný a praktický. Študenti v minulosti vymysleli projekty, ktoré boli síce originálne, ale nie zakaždým realizovateľné, pretože nespĺňali všetky pravidlá prenosu a realizácie projektov na misii. Dôležité teda je dobre si prečítať všetky pravidlá a obmedzenia a v rámci nich vytvoriť projekt, ktorý zaujme pozornosť poroty.

Keby ste dostali ponuku letieť na Mars v niektorej z prvých misií s ľudskou posádkou, ako dlho by ste o nej premýšľali? A išli by ste?

Určite chcem letieť a neváhala by som, jedine, ak by to nebola nejaká dôveryhodná ponuka. Keby išlo o dobre premyslenú a pripravenú misiu, tak by som veľmi rada mala možnosť zúčastniť sa na nej.

V spolupráci s Luciou Lackovičovou ste svoj inšpiratívny životný príbeh premenili na knihu Žena z Marsu, ku ktorej vám aj slovenský kozmonaut Ivan Bella napísal, že vám závidí možnosť profesne sa venovať výskumu vesmíru. Čitatelia vás v recenziách chvália za otvorenosť. Prezraďte, čo bolo na tvorbe knihy najťažšie a koľko času napokon zabral jej vznik?

Najťažšie pre mňa bolo rozhodovanie o tom, ktorých ľudí z môjho života spomenúť a nespomenúť v knihe. Som nesmierne vďačná za to, že mám veľa kamarátov, blízkych, kolegov a známych po celom svete. Každý z nich určitým spôsobom prispel do môjho života a mrzelo ma, že som mohla do knihy zmestiť len malilinkú časť všetkých týchto skvelých ľudí. S Luciou sme na nej pracovali približne pol roka cez hovory medzi Slovenskom a Havajom skoro každý deň aspoň hodinu, niekedy dve. Lucia potom svoje poznámky prepísala do textu, na ktorom sme potom spoločne pracovali ďalšie dva mesiace. Nakoniec nám text pripomienkovali aj vo vydavateľstve Artis Omnis a po schválení bola kniha po asi deviatich mesiacoch práce hotová.

KTO JE MICHAELA MUSILOVÁ

Na rodné Slovensko nezabúda a vždy sa ho snaží zapojiť do celosvetového výskumu. So Slovenskými elektrárňami organizuje súťaž Misia Mars, kde dáva študentom stredných škôl unikátnu šancu vymyslieť ich vlastný vedecký experiment, ktorý ona potom zrealizuje na simulovanej marťanskej misii.
Dr. Michaela Musilová, MSc je riaditeľkou a vedúcou misií HI-SEAS (Hawaii Space Exploration Analog and Simulation) pod záštitou MoonBase Alliance (USA). Vo svojom odbore astrobiológia skúma organizmy v extrémnych prostrediach (extrémofily) ako sú pevninské ľadovce či oceánske priekopy. Práve takúto formu života by sme mohli nájsť na iných planétach Slnečnej sústavy. Doktorát získala na Bristolskej univerzite v Anglicku. Študovala a robila výskum na viacerých zahraničných univerzitách. Pracuje s NASA (Národný úrad pre letectvo a vesmír, USA) a spolupracuje na viacerých projektoch ESA (Európskej vesmírnej agentúry). Pôsobí ako hosťujúca profesorka na Fakulte elektrotechniky a informatiky Slovenskej technickej univerzity (FEI STU), kde vyučuje astrobiológiu v úplne novom študijnom programe kozmické inžinierstvo, jedinom na Slovensku.
Dr. Musilová je podpredsedníčkou Slovenskej organizácie pre vesmírne aktivity (SOSA), ktorá je hlavným partnerom súťaže Misia Mars. Členovia organizácie vyvinuli prvú slovenskú družicu skCube vypustenú do vesmíru v roku 2017 a pomohli priviesť Slovensko do Európskej vesmírnej agentúry. Jej pridruženým členom sa má stať práve v tomto roku.