Nemecká energetická transformácia podľa audítorov zlyháva

0
23
Veterné turbíny, veterná elektráreň
Výstavba veterných elektrární v Nemecku nenapreduje tak rýchlo, ako sa očakávalo.

Energiewende, politika energetickej transformácie Nemecka, by mohla byť poučením pre všetky krajiny, ktoré by chceli výrobu elektriny z jadra vymeniť výhradne za produkciu z obnoviteľných zdrojov.

Nemecký Spolkový dvor audítorov (Bundes Rechnungshof) zverejnil správu, z ktorej vyplýva, že nemecká energetická transformácia, tzv. Energiewende, nedosahuje stanovené ciele a spôsobuje ďalšie škody z hľadiska environmentálnych cieľov, ale aj z pohľadu bezpečnosti, stability a cenovej dostupnosti dodávok elektriny.

„Úspech energetickej transformácie je pre Nemecko mimoriadne dôležitý. Vládne ciele sú však príliš ambiciózne. Spolková vláda nie je na dobrej ceste, pokiaľ ide o dodávky elektriny,“ povedal Kay Scheller, predseda Spolkového dvoru audítorov v reakcii na oficiálnu správu z mimoriadneho auditu. Ten skúmal práve dosahovanie cieľov nemeckej energetickej politiky.

„Úspech energetického prechodu je dôležitý na to, aby ho prijalo obyvateľstvo aj Nemecko ako krajina z hľadiska obchodu a tiež na dosiahnutie cieľov v oblasti ochrany klímy,“ pokračoval Scheller s tým, že spolková vláda by mala k zisteniam auditu pristúpiť ako k príležitosti napraviť zistené nedostatky. Apeloval tak na skutočnosť, že od poslednej správy, ktorú Komora zverejnila v roku 2021, sa situácia v nemeckej energetike ešte zhoršila.

Meškanie a predraženie

Vláda podľa správy zaostáva za cieľmi, ktoré si sama stanovila. Poukazuje na slabiny obnoviteľných zdrojov energie, ktoré závisia od výkyvov počasia. Preto musia mať svoju zálohu v elektrárňach, ktoré energiu produkujú z iných zdrojov. Správa hovorí, že sa pravdepodobne nepodarí dosiahnuť ciele rozšírenia veterných elektrární na súši a nestíha sa ani harmonogram prístavby záložných zdrojov. Celková expanzia elektrickej siete mešká až o sedem rokov a v dĺžke 6000 kilometrov.

Nemecko ako ekonomický gigant Európy môže na nesprávne zvolené stratégie v oblasti energetiky výrazne doplácať. Vysoké náklady na elektrinu v krajine môžu odradiť investorov, a to nielen tých, ktorí by mohli pomôcť v transformácii, ale aj v ostatných odvetviach ekonomiky, ktorá si tak vyžiada drahé impulzy a stimuly. Na samotný energetický prechod budú potrebné obrovské náklady, ktoré priamo vplývajú na cenu elektriny. Rozšírenie elektrickej sústavy si do roku 2045 vyžiada investície presahujúce 460 miliárd eur (to je viac než štvornásobok investícií z rokov 2007-2023).

Správa Spolkového dvora audítorov nemeckej ďalej vláde vyčíta, že:

  • zatvorením všetkých jadrových elektrární Nemecko stratilo značnú kapacitu, ale nahradiť ju plynom a uhlím je z hľadiska stanovených cieľov neudržateľné,
  • požadovaná masívna expanzia elektrickej siete svojím tempom výrazne zaostáva za expanziou produkcie zo slnka a vetra,
  • okrem mnohých chýbajúcich metrík a merateľných štandardov nie je zadefinované ani to, čo je cenovo dostupná elektrina pre obyvateľstvo, navyše náklady na zavádzané zmeny stúpajú,
  • bezpečnosť dodávok je v ohrození a elektrina je drahá, hrozí stagnácia priemyslu, 
  • uhlíková stopa a vplyvy obnoviteľných zdrojov na životné prostredie sa v procese prechodu stále ignorujú. 

A čo životné prostredie? Nepoznajú dopady

Nemecko sa rozhodlo staviť na obnoviteľné zdroje energie, aby tak znížilo negatívne dopady na životné prostredie a ubralo z neželanej produkcie skleníkových plynov. Zavádzanie veterných a solárnych parkov v Nemecku podľa Správy ovplyvňuje biodiverzitu a uberá sa o možnosti kultivovať biologicky vzácne oblasti a zdroje. Nemecká spolková vláda podľa nej pri procese „Energiewende“ nevie zaručiť najmenší možný vplyv na životné prostredie, ako to predpokladá zákon, pretože nemá efektívny systém na monitorovanie environmentálnych dôsledkov dlhodobých zmien. Ten Správa v záujme ochrany prírody navrhuje bezodkladne aplikovať. Monitorovací systém environmentálnej udržateľnosti jej potom pomôže včas identifikovať nežiaduce účinky energetického prechodu na jednotlivé chránené aktíva a rýchlo tak prijať vhodné protiopatrenia.

Zbavili sa jadra a teda aj stability

Ešte pred tromi rokmi malo Nemecko k dispozícii poltucet komerčne prevádzkovaných jadrových elektrární, ktoré v danom čase vyrábali vyše 13% celkovej produkcie elektriny v krajine. Tri z nich (Brokdorf, Grohnde a Gundremmingen C) vyradili z prevádzky na konci roka 2021. Posledné trio (Emsland 1, Neckarwestheim 2 a Isar 2) sa „porúčalo“ v polovici apríla minulého roka, hoci odstavenie týchto blokov pôvodne naplánovali na koniec roka 2022.

Predĺženie ich prevádzky o necelých päť mesiacov bolo politickým rozhodnutím, vláda Olafa Scholza sa tak snažila zmierniť kritiku, že sa zbavuje stabilných zdrojov počas energetickej krízy v Európe spôsobenej ruskou agresiou na Ukrajine. Lídri opozície, energetickí experti aj zahraniční prevádzkovatelia jadrových elektrární na nemeckú vládu naliehali, aby svoje rozhodnutie odstaviť posledné reaktory zvrátila, no napokon sa neujala ani idea nechať ich zo strategického hľadiska prevádzkyschopné, aby v prípade problémov poslúžili ako záložné zdroje.

Ako vlani napísal Forbes odvolávajúc sa na túto štúdiu, postupné vyraďovanie nemeckých jadrových elektrární z prevádzky malo tendenciu spôsobiť približne 800 úmrtí ročne v dôsledku znečistenia ovzdušia.