Úložisko jadrového odpadu v Česku bude mať minimálny vplyv na okolie, tvrdí expert

Úložisko jadrového odpadu by malo minimálny vplyv na životné prostredie a v Európe neexistujú lepšie možnosti, ako sa vysporiadať s rádioaktívnym vplyvom, povedal pre ČTK Jan Rohovec z Geologického ústavu Akadémie vied ČR.

0
30
Fínsko je prvou krajinou na svete, ktorá bude mať dokončené hlbinné úložisko vysokoaktívneho odpadu. Foto: Bernhard Ludewig
Úložisko jadrového odpadu bude mať minimálny vplyv na okolie, tvrdí expert. Foto: Bernhard Ludewig

Správa úložísk rádioaktívnych odpadov (SÚRAO) v súčasnosti skúma štyri lokality v Česku, kde by mohlo byť vybudované úložisko v hodnote 100 miliárd Kč. Ide o lokality Horka a Hrádek na Vysočine, Janoch pri Temelíne v južných Čechách a Březový potok na Klatovsku. Väčšina dotknutých obcí sa dlhodobo stavia proti výstavbe.

„Úložiská sú navrhnuté tak, aby aj v prípade porušenia kontajnerov s rádioaktívnym materiálom, a aj to je skôr teoretická možnosť, bolo v okolí dostatok izolačných vrstiev z rôznych materiálov, ktoré by prípadný únik zastavili,“ povedal Jan Rohovec z Geologického ústavu Akadémie vied ČR. Bežné environmentálne záťaže by podľa neho vznikli napríklad v dôsledku prepravy materiálu na likvidáciu.

„Očakávame, že vplyv na pôdu bude prakticky zanedbateľný. Úložiská sú vybudované v skalnom podloží v hĺbke stoviek metrov pod povrchom vo veľmi kompaktných a odolných horninách, mimo pôdnych horizontov. Očakávame nanajvýš bežný vplyv bane na krajinu v jej bezprostrednej blízkosti. To znamená malú zmenu vodného režimu, ktorá nemusí byť na povrchu ani viditeľná,“ povedal Rohovec. Obavy obyvateľov okolitých obcí sú podľa jeho slov neopodstatnené.

„Oblasť nad úložiskom a samotné úložisko by boli stabilne monitorované, oveľa viac ako akákoľvek iná oblasť. A ak by sa, čisto teoreticky, niečo stalo, bolo by to pomalé a okamžite by sa o tom vedelo a dalo by sa na to reagovať,“ hovorí Jan Rohovec. Podľa jeho vyjadrenia väčšiu environmentálnu záťaž predstavujú podniky v hutníckom, chemickom a spracovateľskom priemysle.

O umiestnení a výstavbe hlbinného úložiska rádioaktívneho odpadu rozhodne vláda po prerokovaní s dotknutými obcami, ktorým môže kabinet stanoviť kompenzácie. Predpokladá to zákon, ktorý vo štvrtok podpísal prezident Petr Pavel.

Úložisko malo byť pôvodne vybudované do roku 2065, ale hovorí sa o urýchlení výstavby z dôvodu dočasného zaradenia jadrovej energetiky medzi zelené investície zo strany EÚ. Podmienkou je, aby krajiny, ktoré sa spoliehajú na jadrovú energiu, mali do roku 2050 vybudované hlbinné úložisko.

„Najväčší konflikt medzi obcami a problematikou výstavby je spôsobený tým, že obce nemajú žiadne slovo pri rozhodovaní so štátom. Ak by obce mali rovnocennejšie postavenie, bola by tu cesta k väčšej dohode a rovnocennejším rokovaniam. Niektoré miesta už z princípu úložisko nechcú a bude ťažké to zmeniť,“ povedal pre ČTK Edvard Sequens z Platformy proti hlbinnému úložisku.

Tá okrem iného poukazuje na to, ako by sa zmenilo okolie a život obyvateľov, medzi ktorými v niektorých prípadoch existuje stigma spojená s nebezpečenstvom rádioaktívneho odpadu uloženého v blízkosti ich domovov, dodal Sequens. Tisíce ton vyhoretého paliva z jadrových elektrární majú byť trvalo uložené v úložisku pol kilometra pod zemou.

„Správa úložísk rádioaktívnych odpadov má ohlásených niekoľko projektov, ktoré sa zaoberajú témou vplyvov na životné prostredie. V súčasnosti sme ukončili takzvaný biologický skríning štyroch vybraných lokalít,“ povedala ČTK za SÚRAO vedúca sekcie prípravy úložiska rádioaktívnych odpadov Markéta Dohnálková.

„V dvoch lokalitách máme aj miestne pracovné skupiny, ktoré zástupcom obcí prezentujú výsledky projektov a postupov pri výbere finálnej lokality. Na Vysočine ich nechceli, ale raz za pol roka tam organizujú komunikačnú platformu. Funguje to na rovnakom princípe, ale kraj si to riadi sám,“ dodala Dohnálková.