Desať rokov zodpovedal za bezpečnosť práce na stavbe atómky v Mochovciach, teraz pracuje ako vedúci oddelenia kultúry bezpečnosti na projekte Barakah v Spojených arabských emirátoch.

Pre Mareka Rolinca je bezpečnosť vždy na prvom mieste. “Radšej projekt spustiť neskôr a mať 100-percentnú istotu, že všetko funguje, ako riskovať čo i len malú prevádzkovú nehodu,” hovorí v exkluzívnom rozhovore pre nuclear.sk. 

Barakah: Očakáva sa zavezenie paliva v budúcom roku

Ako pokračuje výstavba atómovej elektrárne v Spojených arabských emirátoch?

Momentálne už pomaly dochádza k útlmu stavebných prác, ktoré sa predovšetkým sústreďujú na dokončenie štvrtého bloku a odovzdanie do spúšťania. Všetko úsilie na elektrární sa však sústreďuje na splnenie dôležitého míľnika na ceste k jadrovej energetike v GCC krajinách (Gulf cooperation council), a tým je zavezenie paliva na prvom bloku v elektrárni BNPP. Tento cieľ je naplánovaný na február 2020.

Čo sú najväčšie výzvy a ťažkosti, ktoré sa spájajú s výstavbou atómovej elektrárne v Spojených arabských emirátoch? 

Za posledných desať rokov som mal možnosť navštíviť štyri projekty, kde boli vo výstavbe nové jadrové bloky. Či už to bol Flamanville vo Francúzsku, Ostrovec v Bielorusku či moja „alma mater“ v Mochovciach, kde som strávil krásnych 9,5 roka alebo súčasná elektráreň  Barakah, ktorá sa stavia v emiráte Abu Dhabi.

Stavať dnes jadrovú elektráreň s mimoriadne vysokým dôrazom na prevádzkovú bezpečnosť nie je vôbec jednoduché.

Stavať dnes jadrovú elektráreň s mimoriadne vysokým dôrazom na prevádzkovú bezpečnosť nie je vôbec jednoduché a mnohé projekty sa preto stavajú dlhšie, ako sa predpokladalo. Osobne som názoru, že radšej projekt spustiť neskôr a mať 100-percentnú istotu, že všetko funguje, ako riskovať čo i len malú prevádzkovú nehodu.

Jadrová energetika je skvelý nástroj, ako obmedziť zvyšovanie emisií CO2 a pokiaľ budú všetci pristupovať k prevádzkovaniu blokov s veľkým rešpektom a nebudú sa zahrávať s tak veľkou prírodnou silou, môže jadro veľmi úspešne slúžiť ľuďom aj v boji proti globálnemu otepľovaniu.

Barakah
foto: ENEC

Poďme ešte k tým ťažkostiam.

Ťažkosti, ktoré asi najviac trápia Barakah, je rozdielnosť kultúr, ktoré sa podieľali na výstavbe a budú zároveň elektráreň aj prevádzkovať. Veľkou výhodou napríklad na Slovensku je fakt, že prevádzkovým jazykom u nás v elektrárňach je slovenský jazyk, všetky manuály, smernice, pravidlá, pracovné postupy sú písané v tomto jazyku.

Tu v Barakah je projektovým a prevádzkovým jazykom tzv. NAWAH English a všetci pracovníci, ktorí pracujú pre dcérsku spoločnosť ENEC – NAWAH, ktorá bude zabezpečovať prevádzku elektrárne, musia absolvovať skúšky z angličtiny NAWAH. Obtiažnosť týchto skúšok je priamo úmerná zodpovednosti, ktorú budú pracovníci pri plnení svojej práce niesť na svojich pleciach.

Ďalšou veľkou výzvou, s ktorou bolo potrebné sa vysporiadať, bola príprava prevádzkového personálu. Keď som prišiel do Barakah, bol som príjemné prekvapený, že v každej oblasti pracovali a pracujú ľudia z celého sveta s obrovskými skúsenosťami z atómiek a práve títo ľudia stáli za prípravou všetkých krokov potrebných k tomu, aby sa elektráreň úspešne postavila, a verím, že aj spustila.

Kto stavia Barakah?

Elektráreň Barakah (BNPP) je na rozdiel od Mochoviec (MO34) stavaná generálnym dodávateľom stavby, ktorým je juhokórejská spoločnosť KEPCO. Vo výstavbe sú až štyri reaktory tzv. APR 1400 (APR-1400 je skratka pre “advanced pressurized water nuclear reactor”, t.j. pokročilý tlakovodný jadrový reaktor). Na výstavbe sa podieľa veľké množstvo cudzincov takmer zo všetkých svetadielov a úlohou domácich je predovšetkým dohliadať na proces výstavby a dodržiavanie bezpečnosti, kvality a harmonogramov.

Barakah
foto: ENEC

Pracovníci chápu, že bezpečnosť je súčasťou ich povinností. Uľahčuje to prácu

Môžeš porovnať stavbu atómky na Slovensku aj v emirátoch: kde to ide ľahšie? 

V BNPP som mal možnosť byť už v roku 2012 v rámci benchmarkingovej návštevy a keďže vtedy sa ešte len začínalo s výstavbou druhého bloku, mal som pocit, že existuje priestor na zlepšenie priemyselnej bezpečnosti. Čo ma prekvapilo už pri prvej návšteve, bola veľká disciplína medzi pracovníkmi na stavenisku.

Keď som do elektrárne nastúpil začiatkom roka 2018 a mal som možnosť pravidelne vykonávať kontroly BOZP na pracoviskách, uvedomil som si, aký obrovský progres nastal v riadení bezpečnosti a v prístupe všetkých pracovníkov k bezpečnosti samotnej. V rámci EU a Slovenska pri výstavbe MO34 v oblasti stavebníctva sme dosahovali mimoriadne skvelé výsledky, keď som ich však prezentoval kolegom z BNPP, tak v niektorých ukazovateľoch neboli ani zďaleka také dobré, ako tu v BNPP.

Porovnávať Mochovce a Barakah je ako porovnávať Nivy a Burj Khalifa.

Začiatkom roka 2019 sme oslávili tu v BNPP 50 miliónov hodín bez úrazu, ktorý by spôsobil práceneschopnosť na viac ako jeden deň. Pre porovnanie: v Mochovciach sme boli tak na úrovni 10-11 miliónov hodín. Je jasné, že porovnávať MO34 a BNPP je ako porovnávať najvyššiu budovu v Bratislave Nivy Tower (125m) s najvyššou budovou a sveta Burj Khalifa, ktorá je v Emirátoch (UAE) v meste turizmu a obchodu v samotnom centre Dubaja a meria 828 metrov.

Mochovciach bývalo na stavbe aj 5 000 ľudí, bolo tam viac ako 840 pracovísk. Je to takto prehustené aj v Barakah?

Mochovce sú mimoriadne rozsiahly projekt a čo do počtu pracovníkov, patrili svojho času naozaj k tým najväčším v strednej Európe.

UAE sú špecifické tým, že keď niečo robia chcú byť v tom „top“. Ak chce niekto vidieť najvyššiu budovu sveta, najluxusnejší hotel sveta, zajazdiť si na najrýchlejšej dráhe sveta, tak príde sem do UAE. Ak chce človek pracovať na najväčšom projekte výstavby JE, ktorý sa momentálne realizuje na jednom mieste, tak tiež musí prísť sem do UAE, a to konkrétne k nám do Barakah. Keď boli konštrukčné práce na vrchole, na projekte pracovalo viac ako 30 000 pracovníkov.

Máš dostatok „bezpečákov“, s ktorými spolupracuješ?

Na projekte je dostatočný počet „bezpečákov“ a sú to naozaj veľkí odborníci, tiež poskladaní z celého sveta. Čo však považujem za mimoriadne dôležité a nám „bezpečákom“ to veľmi uľahčuje život, je skutočnosť, že na stavbe je veľké množstvo kompetentných riadiacich pracovníkov, vedúcich, majstrov a „parťákov“, ktorí chápu, že bezpečnosť je prirodzenou súčasťou ich pracovných povinnosti a podľa toho sa aj správajú. V tomto smere sme naozaj zaspali dobu.

Na stavbe je veľa ľudí, ktorí chápu, že bezpečnosť je prirodzenou súčasťou ich povinností. V tomto smere sme naozaj zaspali dobu.

Ten prístup je neuveriteľný. Vždy som nadšený, keď ako nestranný pozorovateľ sledujem, ako sa robí predpracovné stretnutie, kontrola pracoviska pred začiatkom prác a podobne. A s akou pokorou, vďakou a snahou čo najrýchlejšie zjednať nápravu, pracovníci prijímajú aj negatívnu spätnú väzbu, ktorá je občas pri výkone kontrolnej činnosti potrebná.

Barakah
Zo stretnutia s dôchodcami. Foto: ENEC

Prvá atómka je vždy pod veľmi prísnym drobnohľadom

Je rizikom pre jadrovú i priemyselnú bezpečnosť, keď atómku stavajú krajiny, ktoré s tým nemajú žiadnu skúsenosť?

Podľa mňa to nie je riziko. Skôr si myslím, že opak je pravdou. Keďže ide o prvú jadrovú elektráreň, tak celý proces výstavby a spúšťania je pod prísnym drobnohľadom všetkých inštitúcií ako IAEA, WANO, INPO a pod. a práve tento dohľad je skvelou motiváciou pre „pionierov jadrovej energetiky“ ukázať svetu, že to ide a dá sa postaviť elektráreň aj v krajinách, ktoré nemajú „nuclear background“, samozrejme za omnoho vyššiu cenu ako v krajinách s históriou využívania JE.

Podľa konzultanta Jozefa Zlatňanského je najťažšie vybudovať kvalitný jadrový dozor. Ako to majú ošetrené UAE?

Preberali sme túto tému s Jozefom, keď sme boli spolu na pracovnej ceste v Bielorusku. Keď sa začína od nuly, vždy je to ťažké. Sú dve možnosti: pomaly rásť a krok za krokom budovať legislatívu, dozor, pravidlá regulácie a postupne sa učiť aj na vlastných chybách, ktoré môžu nastať, alebo sa poohliadnuť po tých, ktorí sú v danej problematike tí najlepší v rámci sveta a požiadať ich pomoc a zahrnúť ich do tímu. Je samozrejmé, že druhá cesta je kratšia a finančne náročnejšia a keďže tu v UAE nemali veľa času, ale na druhej strane mali dostatok kapitálu, úplne logicky sa vydali touto cestou.

foto: Marek Rolinec

Nestretol som sa s negatívnym názorom na jadro

Arabská verejnosť prijíma stavbu atómky? Ako to berú tamojší ľudia?

Spoločnosť ENEC a NAWAH sa veľmi aktívne zapája do sociálneho života tu v UAE a zúčastňuje sa mnohých spoločenských akcií, konferencií a výstav za účelom osvety v oblasti JE a myslím, že sa im darí, ja osobne som sa zatiaľ nestretol s negatívnym názorom na výstavbu JE od tamojších ľudí – Emirátčanov.

Existujú na Barakah aktivity aj na ochranu životného prostredia či spoluprácu s mestami a komunitou?

Áno, existujú. Jedným z hlavných dôvodov, prečo sa JE stavia, je obmedzenie produkcie skleníkových plynov, pri plnej prevádzke dokáže ušetriť UAE až 21 miliónov ton emisií CO2 ročne. Čo sa týka podpory, tak spoločnosť podporuje všetky významne spoločenské udalosti v UAE, rôzne festivaly, športové podujatia a pod. Myslím, že je to tiež spôsob, ako pozitívne vplývať na komunitu a spoločnosť.

Myslíš, že sa budú k jadrovému programu pripájať aj ďalšie arabské krajiny?

Som presvedčený že ak BNPP projekt dopadne úspešne, s vysokou pravdepodobnosťou to nebude posledná elektráreň postavená v krajinách GCC. A už dnes nie je tajomstvom, že aj Saudská Arábia už pokukuje po generálnom dodávateľovi, ktorý by im postavil elektráreň. A v hre o túto veľkú zákazku je aj spoločnosť ENEC v spolupráci so spoločnosťou KEPCO.

Uvidím, dokedy zostanem v Emirátoch. Jeden nikdy nevie

Ako dlho ešte plánuješ zostať v UAE?

Keď som do UAE odchádzal bolo mojím cieľom minimálne 2-ročné a optimálne 5-ročné obdobie, poprípade viac. Myslím, že prvý cieľ by som mal splniť a ďalej sa uvidí. Nechám sa prekvapiť, čo život prinesie, mnohokrát je plný prekvapení (úsmev).

Ako zvládaš odlúčenie od rodiny? Nepoznačilo vás to?

Pamätám sa, na prvý deň, keď som vystúpil z lietadla a prišiel na hotelovú izbu. Keď som zavrel dvere, zažil som veľký pocit úzkosti. Uvedomil som si, že rodina, deti a všetci moji priatelia a blízki, môj obľúbený domček, sú odo mňa vzdialení 5 000 km. V takýchto situáciách je potrebné nájsť si nejaké to svetielko na konci tunela. Pre mňa to bola návšteva rodiny, ktorá bola plánovaná o tri týždne po mojom prvom príchode.

Podobný pocit úzkosti som mal opäť, keď som všetkých po tejto návšteve vyprevádzal na letisku v Dubaji, a dokonca mi aj slza z oka vypadla. Prvú vec, čo som spravil, keď som prišiel na izbu z letiska bolo, že som si kúpil letenku a o tri týždne – v podstate po dvoch mesiacoch tu v UAE – som letel domov aspoň na víkend.

Od tohto obdobia som našiel spôsob, ako byť s rodinou doma na Slovensku minimálne 3 až 4 dni každé dva týždne. Skvelé na práci v BNPP je, že pracujeme štyri dni a tri dni máme voľné. Ak potiahnem nejaký ten deň navyše, tak potom mám 4-dňový víkend, a to už sa oplatí zaletieť si na víkend domov. Je to trošku náročné, ale stojí to za to.

 Čo ti v Emirátoch najviac chýba zo Slovenska či našej kuchyne?

Jedlo je tu úplne fantastické, a čo je neuveriteľné, tak či už v elektrárni, ale aj v guest house v mestečku Ruwais, kde sme ubytovaní, je všetko bezplatné a naozaj je o nás skvele postarané. Ako sa však hovorí, všade dobre doma, najlepšie, a tak je to aj s jedlom. Vždy, keď som prišiel domov, tak som sa tešil na naše slovenské špeciality, či už bryndzové halušky, kapustnicu, kotlíkový guláš a pod. A vždy, keď prídem domov, tak ma v chladničke čaká treska, dobre vychladené pivko či vínko a v komore dobrá slaninka či klobáska. Samozrejme, nie je všetko len o jedle. Veľmi mi chýba aj naše krásne a zelené Slovensko a tiež aj štyri ročné obdobia.

Horúčavy tu v UAE sú veľmi únavné a od mája až do konca septembra sú dni, kedy sa teplota v tieni pohybuje na hranici 50 stupňov. Počas týchto dní je možné existovať iba v priestoroch s klimatizáciou. Pre človeka, ktorý je zvyknutý tráviť veľa času vonku, je toto obdobie dosť frustrujúce.

Máš veľa koníčkov, pamätám si ťa ako motorkára, hokejistu, technika v rádiu, … Venuješ sa tomu aj v Emirátoch či si objavil aj nové hobby? Aké?

Čo ma veľmi mrzí, je hokej, ktorý sa, bohužiaľ, tu v Ruwais hrať nedá, a preto si zahrám, iba keď som dlhšie na Slovensku. Na druhej strane som zostal verný fotografovaniu a snažím sa pravidelne chodiť plávať či behávať a cca od októbra do mája chodievam na krásnu pláž, ktorá je iba kúsok od nás, kde sa krok za krokom učím kite-surfing alebo šnorchlujem, lebo je tu krásny korálový útes. Motorku som nechal v garáži na Slovensku, cesty tu v Emirátoch sú parádne, ale po väčšinou sú to diaľnice a motorkári diaľnice veľmi “nemusia”.

Plánuješ sa vrátiť na Slovensko? Alebo ťa po zvládnutí UAE čaká ďalšia zaujímavá destinácia?

Určite by som sa chcel vrátiť na Slovensko, ale jeden nikdy nevie ….