Jozef ZlatňanskýJozef Zlatňanský patrí medzi popredných slovenských odborníkov na jadrovú energetiku. Dlhé roky sa venoval hodnoteniu jadrovej bezpečnosti v Slovenských elektrárňach, sedem rokov bol podpredsedom Úradu jadrového dozoru, nedávno pracoval pre Medzinárodnú atómovú energiu,kde aj naďalej pôsobí ako konzultant. Súčasne je členom poradného výboru generálnej riaditeľky vo fínskej spoločnosti FORTUM. Ako vidí budúcnosť jadra doma i vo svete?

Seriál Černobyľ: Autori vystihli atmosféru a aj technické detaily, oslovilo ma to

Úplne pochopiteľná otázka na začiatok nášho interview: sledovali ste seriál HBO Černobyľ? Váš názor?

Seriál Černobyľ ma oslovil, pretože mám aj osobné spomienky na stretnutia s niektorými účastníkmi udalostí a samotnú lokalitu jadrovej elektrárne som navštívil sedemkrát: či už vo funkcii  podpredsedu Úradu jadrového dozoru (ÚJD SR), alebo následne ako pracovník Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE).

Oslovilo ma najmä spracovanie filmu, ktoré vystihuje danú dobu a vzťahy medzi straníckymi nadriadenými a pracovníkmi elektrárne – nezdravú atmosféru, ktorá prispela k negatívnym následkom tejto havárie. Autorom sa podarilo vystihnúť aj technické detaily udalosti na jadrovej elektrárni spôsobom, aby bol film zrozumiteľný pre širšiu verejnosť – napríklad ako bol vo filme vysvetlený aj bezpečnostný nedostatok projektu tohto typu reaktora, ktorým bol pozitívny koeficient reaktivity.

Autori seriálu Černobyľ vystihli dobové aj technické detaily.

Niektoré udalosti vo filme, ako napríklad pád vrtuľníka počas havárie, ktorý sa stal o niekoľko rokov neskôr a pod., vnímam ako dobrú snahu autorov vykresliť atmosféru po udalosti na jadrovej elektrárni.

Spomínate pozitívny koeficient reaktivity. Čo to je? Majú to aj slovenské reaktory?

Účelom testu naplánovaného na záver prvého prevádzkového cyklu černobyľského reaktora č. 4 bolo overenie navrhnutého systému pre reguláciu napätia na generátore, ktorý bol naprojektovaný tak, aby po odstavení turbogenerátora počas dobehu rotora mohol zabezpečiť spoľahlivé zásobovanie elektrickou energiou pre vybrané dôležité systémy elektrárne. Elektrickou energiou bez prerušenia mali byť zásobované napríklad čerpadlá systému chladenia reaktora až do nabehnutia náhradného napájania elektrickou energiou pomocou dieselgenerátorov. Reaktor sa nachádzal v zodpovedajúcom režime pre skúšku. Prevádzkovateľ bol pod straníckym tlakom vykonať túto skúšku a bolo tiež pred oslavami 1. mája.

Pri vysvetľovaní kladného pozitívneho koeficientu reaktivity je potrebné sa vrátiť do školských lavíc.

Poďme teda naspäť do školy.

V danom režime reaktora kladný dutinový koeficient reaktivity významne prevýšil záporný koeficient a výsledný kladný výkonový koeficient reaktivity bol rozhodujúci pre haváriu a viedol k nekontrolovateľnému zvyšovaniu výkonu reaktora.

Projekt reaktora RBMK bol iniciovaný najmä z vojenského hľadiska a mal zabezpečovať výrobu plutónia. Neskôr však prof. Adamov prišiel s návrhom, že je možné využiť tento typ reaktora aj na výrobu elektrickej energie. Šetrenie a ekonomika zvíťazili nad jadrovou bezpečnosťou a tento typ jadrových reaktorov sa začal stavať, avšak len na území bývalého Sovietskeho zväzu, lebo vedenie strany vedelo o jeho hlavnom poslaní, ale aj o uvedenom bezpečnostnom nedostatku.

Černobyľský reaktor vznikol najmä ako vojenský projekt – na výrobu plutónia. Šetrenie a ekonomika zvíťazili nad jadrovou bezpečnosťou a REAKTORY RBMK sa STAVALI  len na území bývalého Sovietskeho zväzu. strana vedela o jeho hlavnom bezpečnostnom nedostatku.

Na Slovensku máme aké reaktory?

Slovenské jadrové elektrárne ako väčšina JE vo svete sú naprojektované ako tzv. tlakovodné reaktory. Ak to zjednoduším, tak v týchto reaktoroch, keby nastala podobná situácia, voda sa vyparí a reťazová reakcia zanikne.

Samotný projekt technológie reaktorov VVER 440, ktoré sú v prevádzke na Slovensku, má vysokú úroveň bezpečnostných rezerv, čo potvrdili aj previerky Európskej komisie v rámci tzv. „stress testov“. Naše reaktory vydržia v prípade udalosti v bezpečnom stave dlhý čas bez nutnosti zásahu personálu a sú na týchto reaktoroch pre prípad nadprojektovej havárie realizované opatrenia na odvod zvyškového tepla.

Slovenské reaktory majú vysokú úroveň bezpečnostných rezerv.

Po Černobyle vznikla asociácia prevádzkovateľov jadrových elektrární

Seriál HBO sa snažil poukázať na vtedajšiu dobu, kedy dochádzalo k zamlčovaniu informácií, bola to doba strachu, ignoroval sa nepohodlný názor. Ako úzko je prepojená politika a energetika?

Kniha Piersa Paula Rieda Ablaze: The Story of the Heroes and Victims of Chernobyl verne popisuje sled udalostí, ktoré prechádzali tejto havárii aj systém rozhodovania – „vodcovstva na všetkých úrovniach“ – vo  vtedajšom ZSSR.

Počas mojej kariéry som mal možnosť úzko spolupracovať s niektorými priamymi účastníkmi tejto havárie, ale najmä s Vadimom Gryshchenkom, ktorý sa po havárii a rozpade ZSSR stal podpredsedom Ukrajinského dozoru nad jadrovou bezpečnosťou a ktorý počas havárie bol na zmene ako vedúci bloku č. 3 a zostal tam slúžiť i počas havárie. Práve s ním, priamym účastníkom havárie, som sa rozprával aj o možnostiach samotného ukrajinského dozoru, medzinárodného spoločenstva, obyvateľstva a personálu jadrovej elektrárne na okolnosti súvisiace so zamlčovaním informácií a tej dobe, keď sa nedalo odkomunikovať nepohodlný názor na bezpečnosť na správne miesta.

Po havárii v Černobyle boli prijaté mnohé aktivity, aby sa podobná havária nezopakovala na všetkých úrovniach, napríklad vytvorením svetovej asociácie jadrových prevádzkovateľov WANO a taktiež MAAE prijala opatrenia na zvýšenie medzinárodného tlaku v oblasti jadrovej bezpečnosti, čo vyústilo k aktivitám na národných úrovniach.

Černobyľ poukázal aj na nedostatky medzinárodnej spolupráce v oblasti jadrovej a radiačnej bezpečnosti.

Medzinárodná konferencia organizovaná MAAE v roku 2005 sa zamerala na zhodnotenie dopadov tejto havárie. Účastníci konštatovali, že jadrová havária má medzinárodné dopady, následky sú cezhraničné a taktiež, že havária poukázala na nedostatky medzinárodnej spolupráce v oblasti jadrovej a radiačnej bezpečnosti.

Podobným haváriám môžeme predchádzať, avšak musíme pristupovať k jadrovej energetike s rešpektom na všetkých úrovniach, a to najmä pri rozhodovaní dodržiavať zásadu priority jadrovej bezpečnosti nad ekonomickými cieľmi. Na druhej strane sa jadrová energetika stáva aj politikum, ktoré nevhodne využívajú určité politické strany na aktivity namierené na boj proti jadrovej energetike bez alternatívy.

Na Slovensku sa Černobyľ zopakovať nemôže

Občas sa vyskytne otázka, či sa môže havária z Černobyľu v apríli 1986 zopakovať aj na Slovensku.

Podobným haváriám na Slovensku nemôže dôjsť z viacerých dôvodov: u nás sú v prevádzke už spomínané tzv. tlakovodné (vodo-vodné reaktory), ktoré sú chladené aj moderované vodou. Štiepna reakcia sa zastaví, ak sa, ľudovo povedané, vyparí voda.

Naše reaktory sú tiež podrobené pravidelným medzinárodným bezpečnostným previerkam (WANO, MAAE a Európska komisia) a prevádzkovateľ, ktorými sú Slovenské elektrárne, neustále zvyšuje ich bezpečnostnú úroveň v súlade s najnovšími poznatkami a rastúcimi požiadavkami na bezpečnosť.

Naše reaktory sú tiež podrobené pravidelným medzinárodným bezpečnostným previerkam.

Za dôležité je potrebné považovať aj skutočnosť, že na Slovensku je organizácia a systém dohľadu nad jadrovou bezpečnosťou, ktorý spĺňa medzinárodné požiadavky a pracujú v ňom školení a kompetentní ľudia.

Používame pojem „jadrová bezpečnosť“, ale čo sa pod ním vlastne chápe? 

Jadrová bezpečnosť je definovaná v medzinárodných požiadavkách MAAE v tzv. štandardoch a na Slovensku tento pojem definuje náš atómový zákon. Každý si môže prečítať na webstránke ÚJD jej definíciu, ktorá zahŕňa nielen požiadavky na samotné jadrové zariadenia, ale aj na obsluhu, t.j. vysoko profesionálny personál a vedenie jadrovej organizácie. Je to realita a požiadavky si treba predstavovať ako najtvrdšie požiadavky na bezpečnosť, ako napríklad v leteckom priemysle.

Využívať jadrovú reakciu na výrobu elektrickej energie je špecifický proces, ktorý má aj unikátne požiadavky na personál a samotné zariadenie, ktoré sa neustále zvyšujú na základe nových poznatkov. Pri dodržaní podmienok jadrovej bezpečnosti je to spoľahlivý a ekologický spôsob výroby elektrickej energie. Každá ľudská činnosť nesie so sebou riziká a je na nás, aké riziká sme schopní akceptovať.

Rakúšania nevedia, že v Prátri majú reaktor

Viackrát ste v médiách obhajovali jadrovú energetiku, naposledy ste aj v tomto roku rakúskym médiám zodpovedali ich otázky týkajúce sa dostavby tretieho a štvrtého bloku v Mochovciach

Považujem sa za obhajcu jadrovej energetiky len do takej miery, ako je reálne zabezpečiť udržateľný rozvoj na základe súčasných poznatkov reálnej ekologickej výroby elektrickej energie.

Na základe mojich skúseností z práce v rozvojových krajinách, ale aj v krajinách EU, je podľa môjho osobného názoru nemožné uspokojiť potreby výroby elektrickej energie bez jadra, ako aj dosiahnuť ambiciózne ciele znižovania skleníkových plynov.

Bez jadra nie je možné uspokojiť dopyt po elektrine ani znížiť emisie skleníkových plynov.

Čo sa týka našich susedov, mrzí ma ich prístup k informovaniu verejnosti. Spomeniem len dve skúsenosti: počas môjho pôsobenie v Slovenských elektrárňach sme pozvali študentov gymnázia „Komensky Schule“ na prehliadku Energolandu a simulátora pre tretí a štvrtý blok Mochoviec (MO34). Pri následnom rozhovore s riaditeľkou školy a učiteľmi bolo zrejmé, že žiaci tejto školy dostávajú cielene dezinformačné materiály o jadrovej energetike a učiteľ fyziky nevedel (alebo nechcel vedieť), že v Prátri vo Viedni je jadrový reaktor.

Druhá skúsenosť je z 45-minútového rozhovoru pre ORF 2, na ktorý som bol pozvaný rakúskou televíziou aj s odborníkom z MO34 Slavomírom Vinkovičom.  Nakoniec bol v štátnej ORF 2 odvysielaný materiál, z ktorého sa obyvatelia nedozvedeli nič o bezpečnosti MO34 a medzinárodných požiadavkách, ale ORF odvysielala veľa informácií od bývalého talianskeho zamestnanca, ktorý tam vyplakával, že ho nikto nezamestná, lebo hovorí o nedostatkoch stavby MO34.

Ako sa s odstupom času – po tejto krátkej mediálnej búrke – pozeráte na rakúsko-slovenský dialóg o treťom a štvrtom bloku v Mochovciach?

Medzičasom sa politikum prenieslo na konštruktívnejšie rovinu aj vďaka otvorenosti ÚJD SR. Mám na mysli bilaterálne stretnutie expertov oboch krajín, ktoré sa konalo v júni. Pani prezidentka Zuzana Čaputová tiež rokovala na túto tému s najvyššími predstaviteľmi Rakúska. Dostavba je v pozornosti politikov na oboch stranách. Verím však, že dostavba a následné spustenie MO34 nenaruší dobré vzťahy susedov na základe rozdielnych politických názorov na spôsob výroby ekologickej elektrickej energie bez skleníkových plynov.

Ukážka rakúskej protijadrovej kampane.

Jadro odstraňuje chudobu a zvyšuje dostupnosť elektriny

Čo vás osobne presvedčilo, aby ste vôbec pracovali v jadrovej spoločnosti, ale neskôr sa stali aj akýmsi verejným obhajcom jadra?

Je viacero dôvodov, prečo som sa rozhodol ako mladý inžinier pre oblasť jadrovej energetiky. Ak mám byť úprimný, najviac ma k tomu doviedla povinná šesťmesačná stáž na zauhlovaní v Elektrárni Nováky a podobná šesťmesačná stáž v Elektrárni Vojany, ktoré som absolvoval po ukončení štúdia na SVŠT v Bratislave. Mal som možnosť sa zoznámiť aj s environmentálnymi haváriami na týchto elektrárňach – úložiskách strusko-popoľčekovej zmesi.

Po ukončení týchto stáží som nastúpil na podobnú stáž na V-1 do Jaslovských Bohuníc a následne som vyštudoval postgraduálne štúdium jadrová energetika. Slovenské elektrárne,  resp. v minulosti SEP, boli po uvedených stážach a postgraduálnom štúdiu reálnou voľbou pre uplatnenie sa v zamestnaní.

vysvetľujem bezpečnostné a ekologické aspekty výroby elektrickej energie z jadra.

Nepovažujem sa za verejného obhajcu jadra. Snažím sa vysvetľovať pozitíva a bezpečnostné a ekologické aspekty výroby elektrickej energie z jadra. Myslím si, že Slovensko a Európa potrebuje ekologický energetický mix a cielene vypracovanú stratégiu výroby elektrickej energie z ekologických zdrojov. Situácia v Ázii a Afrike je odlišná. Navštívil som niektoré krajiny, ktoré bez jadrovej energetiky neuspokoja základné potreby obyvateľstva, a preto považujem ďalšie zvyšovanie bezpečnosti a rozvoj napríklad malých a stredne veľkých reaktorov pre rozvojové krajiny za potrebné na odstraňovanie svetovej chudoby a zvýšenie dostupnosti elektrickej energie.

Atómový svet, ktorý ešte len prichádza

Pracovali ste v MAAE, mali ste na starosti krajiny, ktoré len uvažujú o jadre ako súčasti energetického mixu, ale koordinovali ste aj štáty, ktoré podpísali kontrakt, prípadne už začali stavať svoju prvú atómku. Ako vyzerá „nový atómový svet“? V ktorých častiach sveta je záujem o jadrovú energetiku?

Vo svete sa najviac blokov stavia v Ázii a hlavne v Číne. Záujem o prvú jadrovú elektráreň prejavilo už viac ako 28 štátov, ktoré ešte nemajú skúsenosti s jadrovou elektrárňou. MAAE pomáha týmto tzv. „novým krajinám“ vybudovať potrebnú infraštruktúru pre jadrovoenergetický program vrátane legislatívy.

Vo svete sa najviac blokov stavia v Ázii a hlavne v Číne.

V MAAE som bol do apríla 2018 zodpovedný za prípravu a realizáciu medzinárodných expertných misií ( tzv. INIR Missions) do 28 štátov, ktoré požiadali MAAE o pomoc pri rozhodovaní a budovaní infraštruktúry pre jadrovoenergetický program.

Niektoré z uvedených krajín už postavili prvú jadrovú elektráreň, ako napríklad Spojené arabské emiráty alebo Bielorusko (energetické spúšťanie sa predpokladá v roku 2020), iné sú vo výstavbe (Turecko, Bangladéš) alebo plánujú výstavbu ako napríklad Egypt, Keňa, Uganda a iné.

Najťažšie je vybudovať jadrový dozor. Jadro je záväzok aspoň na jedno storočie

V prípade newcomerov, ktorí vstupujú na svetovú jadrovú scénu, čo je z vášho pohľadu pre nich najťažšie? Zabezpečiť financie, dbať na bezpečnosť, presvedčiť verejnosť?

Pre každú krajinu je to iné: Spojené arabské emiráty nemajú problém s financiami, naopak Bangladéš využil pôžičku na základe medzivládnej dohody s Ruskou federáciou a podobné je to aj v Bielorusku alebo iných krajinách.

Z môjho pohľadu a skúseností, ktoré som získal počas misií v afrických krajinách, ale aj v Turecku alebo Kazachstane, je najdôležitejším a najťažším faktorom jadrovoenergetického programu vybudovanie kompetentného dozorného orgánu nad jadrovou bezpečnosťou vrátane legislatívy.

Mnohí z týchto „nováčikov“ sa veľmi spoliehajú na dodávateľov jadrových elektrární, pričom si len ťažko uvedomujú, že pred podpisom kontraktu by mali mať atómový zákon s súlade s medzinárodnými požiadavkami a minimálne národný dozorný orgán s jasnými bezpečnostnými požiadavkami na umiestňovanie jadrovej elektrárne. MAAE práve pomáha týmto krajinám v 19-tich oblastiach potrebnej infraštruktúry pre  jadrovo-energetický program.

Zachytil som v jednej vašej prezentácii, že úspešný jadrovoenergetický program si vyžaduje záväzok až na sto rokov. Súvisí to zrejme s výstavbou, prevádzkou, ale aj vyraďovaním atómky. Naozaj, keď sa to sčíta, prejde aj jedno storočie. Sú krajiny schopné takéhoto dlhotrvajúceho záväzku?  

Najvyšší predstavitelia a vodcovia  týchto „nováčikov“ si musia uvedomiť, že rozhodnutie na vybudovanie jadrovoenergetického programu v krajine je skutočne záväzok minimálne na sto rokov a že tomu potrebujú prispôsobiť infraštruktúru, vrátane vytvorenia nových inštitúcií, dozorného orgánu, prispôsobenie školstva, priemyslu  alebo legislatívy, ktorá počíta napríklad s finančnými prostriedkami na nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi vyhoreným palivom a likvidáciou jadrových elektrární.

Z misie INIR v Kazachstane

Prečo v Európe vypíname jadro

V MAAE ste sa starali o newcomerov, avšak vaša „domovská“ Európa sa akoby odkláňala od jadra. Jadro chcú vypnúť Nemci aj Belgičania, jeho podiel chcú znížiť Francúzi. Ako sa pozeráte na tieto snahy?

Mnohé z týchto krajín EÚ sa rozhodli politicky, bez analýzy energetickej stratégie výroby a nasadzovania zdrojov. Iné krajiny, ktoré majú iné možnosti a ciele, spoliehajú aj v budúcnosti na nenahraditeľnosť výroby elektrickej energie z jadra, ako napríklad Fínsko, Maďarsko či Veľká Británia.

V súčasnosti sa často skloňuje veterná a slnečná energia ako ekologická možnosť výroby elektriny, občas dokonca aj ako náhrada jadra. Je možné – a správne – nahradiť jadro týmito zdrojmi?

V Afrike zažijeme v tomto storočí prudký ekonomický a sociálny vývoj podporovaný práve jadrovou energetikou. Slnečná energia je vhodná ako prispievateľ do energetického mixu, avšak nemôže pokryť v  budúcnosti potreby elektrickej energie či už v Afrike, Ázii alebo Európe.

Slovensko na čele MAAE? Dúfam, že novou šéfkou bude Marta Žiaková

Pôsobili ste v Slovenských elektrárňach, na Úrade jadrového dozoru, v MAAE. Kde ste sa cítili najlepšie?

Všade som sa cítil dobre a známym hovorím, že preto lebo som mal v živote šťastie na mojich nadriadených, ktorí boli odborníci, vedeli delegovať a viesť tím.

V tomto roku nás zastihla správa o úmrtí generálneho sekretára MAAE Yukiya Amana.

Pán Amano bol vo funkcii takmer tri volebné obdobia. Zažil som aj dve volebné obdobia na tomto poste pána Mohameda ElBaradeia. Podľa môjho osobného názoru by mala prísť vo vedení sekretariátu MAAE určitá zmena a to v podobe dobrého kandidáta z krajín EU, ktorý by však mal získať podporu všetkých členských štátov EU.

Ak by som mal tú moc, určite by som osobne uprednostnil na tento post ženu odborníčku v jadrovej oblasti.

V prípade dobrej diplomacie ministra Lajčáka by Slovensko mohlo mať silnú kandidátku na tento post. O uvedenú pozíciu a funkciusa  uchádzajú štyria kandidáti a ja dúfam, že to bude pani Marta Žiaková.

foto: Slovenské elektrárne a archív J. Zlatňanského

PRIDAJTE KOMENTÁR

Prosíme, vložte svoj komentár
Tu uveďte svoje meno

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.