Energoland v Mochovciach hostil 6. a 7. októbra stretnutie odborníkov z organizácií prevádzkujúcich jadrové zariadenia, ich dodávateľov, dozorných orgánov aj certifikačných spoločností. Tretí ročník medzinárodnej konferencie QEM nadviazal na podujatia z rokov 2024 a 2025 a opäť vytvoril priestor na otvorenú výmenu skúseností s riadením kvality v jadrovej energetike. Program spojil poznatky z projektu Mochovce 3 a 4 s praxou spoločností pôsobiacich v medzinárodnom jadrovom dodávateľskom reťazci.
Na konferencii zaznelo viacero podnetných myšlienok a poznatkov a mnohé z nich by sme vedeli zhrnúť do idey, že v jadrovej energetike nestačí povedať, že pracujeme kvalitne, ale musíme to vedieť preukázať. Záznamom, skúškou, auditom, kvalifikáciou pracovníka, sledovateľnosťou materiálu aj zdokumentovaným rozhodnutím. A práve ľudia, ktorí sa postavili pred účastníkov so svojimi skúsenosťami, dali tejto téme konkrétnu a neraz veľmi praktickú podobu.
Jedna spoločná zodpovednosť
Tón konferencie nastavili v úvode organizátori Tomáš Naňo a Richard Bíro. Pripomenuli jednak význam výroby elektriny pre Slovensko, ale aj motto podujatia: Kvalita v jadre. Lebo na tom záleží.
Ústrednú myšlienku prvého dňa rozvinul vo svojej keynote prednáške Martin Mráz, riaditeľ projektu Mochovce 3 a 4. Ukázal cestu od požiadaviek bezpečnostného štandardu IAEA GSR Part 2 k praktickému fungovaniu dodávateľov. Jej podstatu možno zhrnúť jednoducho: požiadavka, zmluvný záväzok a dôkaz o splnení.
Požiadavku totiž nestačí posunúť ďalšiemu článku reťazca. Každý dodávateľ a subdodávateľ jej musí rozumieť, zaviesť ju do vlastných procesov a vedieť preukázať jej splnenie. Jadrová bezpečnosť je preto spoločnou zodpovednosťou celého reťazca, od držiteľa povolenia až po výrobcu materiálu.
Mochovce ako zdroj dobrej praxe
Silné zastúpenie mali skúsenosti z dostavby Mochoviec 3 a 4. Martin Pospíšil z Úradu jadrového dozoru SR hovoril o výzvach slovenskej jadrovej legislatívy, ale aj o tom, čo sa na projekte MO34 podarilo. Vyzdvihol podrobné spracovanie požiadaviek na kvalitu, dôsledné technické podmienky, rozsiahle kontroly a transparentné riešenie nezhôd. Na projekte sa uskutočnilo viac ako 1 800 kontrol zhody.
Konkrétne čísla ukázali hodnotu učenia sa zo skúseností. Obdobie od začiatku horúcich hydroskúšok po ich ukončenie trvalo na 4. bloku šesť mesiacov, kým na 3. bloku to bolo až 16 mesiacov. Fyzikálne spúšťanie sa skrátilo zo 121 na 63 kalendárnych dní. Skúsenosti sa prenášajú aj na prevádzkované bloky. Počas GO 3. bloku v roku 2026 bolo overených 1 126 zvarových spojov.
Teší ma zvyšujúci sa záujem ľudí o túto konferenciu a predovšetkým ich záujem o zdieľanie poznatkov v oblasti kvality v jadrovej energetike. Práve oblasť kvality si za posledné roky prešla obdobím odlivu skúsených ľudí a to na strane dozorných orgánov, prevádzkovateľov aj dodávateľov. Je preto potrebné vytvárať priestor na budovanie základne plnej poznatkov a skúseností. A práve to je cieľom tejto konferencie – vzájomný rozvoj s mottom:
„Ja sa učím od Teba, Ty sa učíš odo mňa, učíme sa navzájom.“
– Tomáš Naňo, predseda SNUS a organizátor konferencií QEM
Keď je dokumentácia očami projektu
Adriana Slažanská zo spoločnosti Reaktortest vyvrátila predstavu, že sprievodná technická dokumentácia je iba nevyhnutná administratíva. Na projekte MO34 umožňovala identifikovať materiály, káble či zvarové spoje a určovať, kde sa nachádzajú problémy. Nazvala ju „očami“, cez ktoré bolo možné sledovať skutočný stav projektu.
Aj zdanlivo formálne chyby, napríklad nesprávny počet strán, nejednotný názov alebo chybné označenie kapitoly, môžu sťažiť dohľadanie informácie a zvýšiť riziko použitia nesprávneho dokumentu. Chýbajúci materiálový či kalibračný certifikát už priamo narúša schopnosť preukázať splnenie požiadaviek. Dokumentácia teda nie je iba záznamom o zariadení. Je súčasťou jeho kvality.
Skúsenosť domáceho jadrového projektu následne rozšírili o medzinárodný pohľad Grischa Peikert a Michael Hummel zo spoločnosti Siemens Energy. Kým prvý priblížil portfólio jadrových riešení pri systémoch kontroly a riadenia, druhý ukázal, čo znamená riadiť jadrovú kvalitu v globálnej spoločnosti pôsobiacej vo viac než 90 krajinách. Jednotné požiadavky sa totiž musia pretaviť do každodennej praxe pracovísk, dodávateľov aj odlišných kultúrnych prostredí.
Prvý konferenčný deň uzavrela Martina Schelongová zo spoločnosti ŠKODA JS. O Mochovciach nehovorila iba z manažérskej perspektívy. Jej skúsenosť s projektom siaha do roku 2008 a zahŕňa technickú dokumentáciu, obstarávanie, harmonogram, projektové riadenie, kvalitu aj podporu spúšťania. Jej odporúčania pre budúce jadrové projekty preto vychádzali z osobnej skúsenosti s viacerými etapami dostavby: integrovať harmonogramy, dokumentáciu a obstarávanie, nastaviť jednotné pravidlá a pretaviť konkrétne zlyhania do účinnejších kontrol.
Norma musí ožiť v každodennej práci
Druhý konferenčný deň otvorila Zuzana Šolopová z TÜV SÜD Slovakia témami kultúry bezpečnosti, odstupňovaného prístupu a princípu štyroch očí. Jej vystúpenie vystihovala jednoduchá otázka, ktorú môže položiť audítor: Aký konkrétny dôkaz viete ukázať? Bezpečnostná kultúra sa totiž preukáže v správaní ľudí, najmä keď vznikne tlak na termín alebo náklady.
Podobne prakticky hovoril Jiří Benda zo spoločnosti ČEZ o auditoch ako bariére proti nedostatočne pripraveným dodávateľom. Aymen Lachtar predstavil zavádzanie normy ISO 19443 v spoločnosti KOSO PARCOL. Zuzana Kovaríková a Michal Fabian sa podelili o skúsenosti so zavádzaním kultúry bezpečnosti vo VÚEZ.
Na nich potom nadviazala Martina Lecká z firmy ROEZ, ktorá priblížila cestu kvality celým životným cyklom zákazky. Kvalita sa podľa tejto skúsenosti nezačína až pri výrobe alebo výstupnej kontrole. Musí byť naplánovaná vopred, zabezpečovaná v každej etape projektu a napokon preukázaná objektívnymi záznamami.
Pavel Svoboda z MICo Servis ukázal, že ani pri tesneniach neexistuje jediný univerzálny spôsob preukazovania kvality. Rozhoduje materiál, funkcia výrobku a jeho bezpečnostný význam. Iný prístup si vyžaduje oceľ, iný grafit a odlišný zase elastoméry, hoci cieľ zostáva rovnaký: spoľahlivo preukázať, že výrobok spĺňa stanovené požiadavky.
Odborný program potom uzavrela Vladimíra Duníková z firmy Accia, ktorá predstavila pripravované zmeny normy ISO 9001:2026 a ich väzbu na revíziu normy ISO 19443. Aj normy sa totiž vyvíjajú spolu s praxou, novými skúsenosťami a meniacimi sa požiadavkami na systémy manažérstva kvality.
Dvojdňové podujatie QEM 2026 prinieslo množstvo technických poznatkov počas prednášok, ale aj zábavné kvízy, osviežujúce jedlo či spoločne strávený čas pri posedení, diskusiách a networkingu na neďalekom Bobiho ranči. Na konferenciu zavítalo 115 hostí, ktorí si odniesli množstvo poznatkov a inšpirácie do svojej ďalšej práce. A jedno podstatné ponaučenie; že kvalita sa nezačína pri kontrole a nekončí certifikátom. Vzniká v praxi pri pochybovačnom postoji, dôslednom dodržiavaní postupov, otvorenom hlásení problémov a ochote poučiť sa z chýb. Pretože v jadrovom odvetví na kvalite skutočne záleží.
Ďakujeme partnerom konferencie QEM 2026!
