Čínska flotila jadrových reaktorov by sa po roku 2030 mohla stať najväčšou na svete, uvádza správa IEA

Jadrová energia by sa mohla medzi rokmi 2020 až 2060 rýchlo rozširovať. Ak Čína splní svoje ciele Parížskej dohody o uhlíkovej neutralite, môže ísť o takmer päťnásobný nárast. Po roku 2030 sa pre Čínu dokonca črtá prívlastok „krajina s najväčšou flotilou komerčných reaktorov na svete.“

0
340
Čínska jadrová elektráreň Sanmen
Čínska jadrová elektráreň Sanmen. Foto: Sanmen Nuclear Power Co Ltd

Podiel jadra na pokrytí primárneho dopytu v Číne by mohol dosiahnuť zhruba 15 % v roku 2060 v porovnaní s dnešnými 3 %. Produkcia by sa tiež mohla výrazne zvýšiť s podielom jadrovej energie vo výrobnom mixe, ktorý vyskočí z 5 % v roku 2020 na 10 % v roku 2060 – čo je ekvivalentné pridaniu štyroch 1 GW reaktorov v priemere každý rok. Výstavba sa zameriava na pobrežné oblasti, pričom čínska flotila jadrových reaktorov prekoná 93 blokov v USA a po roku 2030 sa stane najväčšou na svete.

Prognózy v správe Medzinárodnej energetickej agentúry (IEA) o pláne energetického sektora na dosiahnutie uhlíkovej neutrality v Číne vychádzajú zo „scenára oznámených prísľubov“, ktorý odzrkadľuje ciele, ktoré krajina deklarovala v roku 2020. Zhruba 85 % kumulatívneho zníženia emisií CO2 podľa scenára v porovnaní s rokom 2020 pochádza z obnoviteľných zdrojov a jadrovej energie, ktoré sú hlavnými nízkouhlíkovými technológiami. Vo výrobe aj naďalej dominuje uhlie, i keď jeho relatívny význam v posledných rokoch výrazne klesá práve s rastúcim prírastkom kapacity obnoviteľných zdrojov a jadrovej energie.

Dobré predpoklady na zmenu

Napriek pretrvávajúcej dominancii fosílnych palív používanie moderných nízkouhlíkových palív a technológií vrátane jadrových, vodných, bioenergetických a iných obnoviteľných zdrojov za posledné desaťročie výrazne vzrástlo, pričom ich podiel na celkovom dopyte po primárnej energii vzrástol z 9 % v roku 2011 na 14 % v roku 2020. Elektrina z obnoviteľných zdrojov a jadrovej energie tvorila v roku 2020 viac ako 9 % celkového dopytu po primárnej energii.

Jadrová kapacita sa výrazne zvýšila. V rokoch 2000 až 2020 bolo uvedených do prevádzky 48 reaktorov, celkový počet bol 51 a zvýšil sa podiel jadrovej energie na dodávkach primárnej energie z 0,4 % na 2,7 % a podiel na výrobe elektrickej energie z 1,2 % na viac ako 5 %.

Obnoviteľné zdroje vrátane vodnej a jadrovej energie predstavovali v roku 2020 asi 30 % výroby elektriny v porovnaní s iba 18 % v roku 2000. Ich rozšírenie pomohlo znížiť uhlíkovú náročnosť výroby elektriny na 610 g CO2/kWh v roku 2020 zo 650 g CO2/kWh päť rokov predtým a takmer 900 g CO2/kWh v roku 2000.

IEA uviedla, že Čína má dobré predpoklady na to, aby urýchlila prechod na investície do nízkouhlíkovej výroby energie a vyhla sa zablokovaniu dodatočných emisií CO2 z aktív s dlhou životnosťou. Čína je svetovým lídrom v zavádzaní obnoviteľných zdrojov vrátane solárnej, veternej a vodnej energie, ako aj jednou z vedúcich krajín v zavádzaní jadrovej energie. Celkové investície do týchto technológií čistej energie dosiahli v roku 2020 približne 130 miliárd USD, čo je asi šesťkrát viac ako v elektrárňach na fosílne palivá.

Ambiciózny päťročný plán

Čínsky štrnásty päťročný plán na roky 2021 až 2026 predstavuje posun tým, že zdôrazňuje dôležitosť „rozsiahleho“ rozširovania slnečnej a veternej energie. Ďalej stanovuje cieľ 70 GW inštalovanej jadrovej kapacity, čo je nárast z 52 GW v polovici roku 2021 a podiel nefosílnych palív na dodávkach primárnej energie do roku 2025 vo výške 20%, čo je nárast z necelých 16% v roku 2020. Plán stanovuje rozsah investícií v najbližších piatich rokoch do jadrovej kapacity, veterných a prenosových sietí na mori s cieľom predbehnúť solárnu a veternú vodnú energiu čoskoro po roku 2025, aby sa po uhlí jadro stalo vedúcou technológiou výroby energie.

Dokumenty na podporu päťročného plánu uverejnené od jeho vydania v roku 2020 stanovujú očakávania v oblasti energetických inovácií. Energetický rozvoj v Bielej knihe novej éry stanovuje usmernenia na vysokej úrovni na posilnenie „hybnej sily technologických inovácií“ a rozvoj rozvíjajúcich sa strategických odvetví s ohľadom na nové ciele Číny v oblasti uhlíkovej neutrality. Príspevok požaduje veľké vedecké a technologické projekty v oblasti ropy a plynu, jadrovej technológie tretej a štvrtej generácie, nových energetických vozidiel, inteligentných sietí, ťažby a využívania uhlia, obnoviteľných zdrojov, vodíkových a palivových článkov a skladovania energie.

Využívanie kogenerovaného tepla z jadrových elektrární bude vyžadovať koordinované dlhodobé plánovanie na národnej, provinčnej a obecnej úrovni. Odhaduje sa napríklad, že jadrové reaktory v severnej Číne by mohli vyrábať elektrickú energiu, a zároveň poskytovať teplo asi 8 % obytnej plochy, čo je asi päť miliárd metrov štvorcových.