Konečný verdikt Európskej komisie: Jadro a plyn budú hrať úlohu v zelenej transformácii

V stredu 2. februára zverejnila Európska komisia dlho očakávaný návrh doplňujúceho delegovaného aktu, ktorý upravuje kritériá udržateľnosti pre jadrové a plynárenské aktivity.

0
75
Chladiaca veža
Zvládnu krajiny splniť prísne podmienky taxonómie?

Text bol publikovaný na portáli Euractiv.

Európska komisia ukončila dlho sa ťahajúce spory medzi členskými štátmi tým, že zaradila plyn a jadro do taxonómie trvalo udržateľných investícií. Tým uznala úlohu týchto dvoch zdrojov pri dosiahnutí klimatickej neutrality do roku 2050.

Plyn a jadrová energia sú po novom „prechodné“ technológie v rámci európskej Taxonómie udržateľných investícií. Komisia zároveň stanovila nové pravidlá zverejňovania informácií, čím musia spoločnosti každoročne preukázať, že ich činnosť je v súlade so zelenými kritériami.

Hlavným cieľom taxonómie je urýchliť prechod na nízkouhlíkové hospodárstvo a postupné ukončenie používania uhlia, ktoré je najviac znečisťujúcim fosílnym palivom, zdôraznila Komisia.

„Vieme, že sa musíme vzdialiť od obzvlášť škodlivých zdrojov energie, ako je uhlie, ktoré dnes stále predstavuje 15 percent výroby elektriny v Európe,“ povedala komisárka pre finančné služby Mairead McGuinness. „Dnes predstavujeme spôsob, ako by plyn a jadrová energia mohli prispieť k zložitému prechodu ku klimatickej neutralite,“ dodala. Trvala na tom, že oba zdroje energie „podliehajú jasným limitom a obdobie ich ďalšieho využivania je presne stanovené.“

Návrh je politicky citlivý. Kým Francúzsko tlačí na Komisiu, aby jadrovú energiu zahrnula do pravidiel Únie pre zelené financie, a Nemecko predložilo podrobné požiadavky na plyn, aby odrážalo požiadavky svojho energeticky náročného priemyslu. Rakúsko a Luxembursko naopak pohrozili žalobou na Komisiu za to, že zaradila jadrovú energiu a plyn na zoznam zelených investícií EÚ.

„Spoločne s Rakúskom zvážime ďalšie právne kroky,” reagoval na Twitteri luxemburský minister energetiky Claude Turmes , ktorý zopakoval predchádzajúce varovania rakúskej ministerky pre klímu Leonore Gewessler.

Kritériá pre plyn

Konečný návrh Komisie vychádza z návrhu, ktorý Európska komisia rozoslala členským štátom na konzultáciu 31. decembra 2021. Nové plynové elektrárne budú v súlade s taxonómiou len v prípade, že nahradia existujúcu uhoľnú elektráreň a zároveň musia byť dokončené do 31. decembra 2030.

Nové plynové zariadenia musia byť tiež navrhnuté tak, aby boli od 31. decembra 2035 schopné fungovať na obnoviteľné alebo nízkouhlíkové palivá a počas svojho životného cyklu prispeli k „zníženiu emisií aspoň o 55 percent. Priame emisie musia byť nižšie ako 270 g CO2e/kWh a nesmú prekročiť v priemere 550 kg CO2e/kW za 20 rokov.

Konečná verzia Komisie však priniesla viaceré zmeny. Návrh, ktorý išiel v decembri na posúdenie členským štátom určoval pre plynové elektrárne viaceré krátkodobé ciele. Miera primiešavania dekarbonizovaných plynov mala byť v roku 2026 na úrovni 30 percent a do roku 2030 mali zelené plyny predstavovať 55 percent paliva v plynových elektrárňach.

Tieto požiadavky sa do finálnej verzie nedostali. Ich vypustenie požadovalo Nemecko, ktoré uviedlo, že prechodné ciele „neboli reálne dosiahnuteľné“ . Cieľ na rok 2035 zostáva nedotknutý.

Kritériá pre jadrovú energiu

V prípade jadrových elektrární musia nové elektrárne získať stavebné povolenie do roku 2045 a predložiť podrobné plány, ako do roku 2050 vybudujú úložisko pre vysokoaktívny odpad. To vyvolalo pobúrenie medzi protijadrovými aktivistami, ktorí tvrdili, že tieto kritériá sú založené na sľuboch, ktoré budú overiteľné až v polovici storočia.

Komisia však tieto obavy zamietla a uviedla, že tento záväzok budú musieť formálne prijať národné vlády. „Tento takzvaný prísľub mať do roku 2050 zariadenie na likvidáciu vysokoaktívneho odpadu je podlieha smernici o nakladaní s jadrovým odpadom a členské štáty ho najprv musia schváliť a následne predložiť na schválenie Komisii,“ vysvetlil predstaviteľ Komisie.

Jediná významná zmena sa týka jadrového paliva odolného voči haváriám, ktoré musí byť podľa návrhu dostupné „od roku 2025“, aby jadrové projekty získali vytúženú značku EÚ pre udržateľné investície.

Podľa európskej lobistickej skupiny pre jadrovú energetiku Foratom sú palivá odolné voči nehodám iba v štádiu výskumu. Stanovené kritériá sú podľa lobistov „neprijateľné“ a nie je možné sa nimi riadiť.

Komisia to vyriešila tak, že jadrovému priemyslu dala do roku 2025 čas, aby zaviedol palivá odolné voči nehodám a nebude ich žiadať hneď. Podľa návrhu taxonómie bude technológia musieť byť „certifikovaná a schválená národným regulačným orgánom pre bezpečnosť“, aby sa kvalifikovala ako udržateľná.

„Splniť tieto podmienky bude veľmi náročné,” povedal generálny riaditeľ Foratomu Yves Desbazeille. „Napríklad palivá odolné voči nehodám sú stále vo fáze testovania, a preto nebudú do roku 2025 komerčne dostupné, ani certifikované a schválené. To znemožní projektom splniť tieto kritériá,“ uviedol vo vyhlásení.