Každý elektrický spotrebič, ktorý si bežne kúpite v obchode, je označený podľa štandardov Medzinárodnej elektrotechnickej komisie IEC (International Electrotechnical Commission). Tieto štandardy si osvojujú krajiny po celom svete samostatne – u nás sa za nich stávajú slovenské technické normy. Medzinárodná elektrotechnická komisia má taktiež pracovnú skupinu, ktorá určuje elektrotechnické štandardy pre jadrové elektrárne. V Mochovciach nám poskytol rozhovor Gurcharan Singh Matharu, ktorý už desať rokov pracuje ako senior elektrotechnický inžinier v americkom úrade jadrového dozoru NRC (Nuclear Regulatory Commission).
Začnime poporiadku. Čo je to Medzinárodná elektrotechnická komisia?
Je to vedúca globálna organizácia, ktorá definuje medzinárodné štandardy a riadi vyhodnocovanie súladu pre elektrické a elektronické produkty, systémy a služby, všeobecne známe ako elektrotechnológie.
Čo je cieľom vašej pracovnej skupiny v IEC?
Štandardy IEC sú uznávané celosvetovo všetkými stranami. Nastavujú latku najlepších medzinárodných praktík. IEC vytvorilo podkomisiu 45A, ktorá sa špecializuje na elektrické, riadiace a kontrolné systémy jadrových elektrární. Tie sú kvôli bezpečnosti projektované v súlade s medzinárodnými štandardmi. Vieme, že zariadenia môžu zlyhať a vo veľmi zriedkavých prípadoch môžu chyby spôsobiť problémy na jadrovom zariadení. Štandardy ponúkajú odborné rady o postupoch, ktoré sa musia dostať do projektu elektrárne, aby operátori zvládli a zmiernili havárie a udalosti. Naša pracovná skupina je zodpovedná za vývoj elektrických štandardov a návodov potrebných pre robustné elektrické systémy.
Uvedomujeme si, že regulácia môže zvýšiť náklady, ale na prvom mieste sa musíme starať o bezpečnosť. Je to naša priorita. Zvyšovaním kvality štandardov dokážeme zvýšiť kvalitu zariadení, čo nám spätne pomôže so spoľahlivosťou elektrární a znížením prevádzkových nákladov.
Čo si môžeme predstaviť pod „elektrickými štandardmi“?
Je v našom záujme, aby sa prevádzka jadrovej elektrárne nikdy nedostala do havarijných podmienok a aby nikdy nedošlo k úniku rádioaktivity do okolia. Zdravie a bezpečnosť verejnosti nesmú byť ohrozené. Preto pomáhame inžinierom, ktorí projektujú a stavajú jadrové elektrárne – tvoríme medzinárodné štandardy. Tím zodpovedný za IEC štandardy má bohaté skúsenosti z projektovaných aj prevádzkovaných elektrární vo svete. Analyzovali veľké havárie ako Černobyľ či Fukušima-Daiči a do nových štandardov zapracovali poučenia z týchto udalostí.
G. Singh Matharu pred nástupom do NRC pracoval vyše 30 rokov ako supervízor inžinieringu pri projektovaní, prevádzke a údržbe komerčných jadrových elektrární. Pracoval aj na analýzach prenosových sústav spojených s napájaním priemyselných komplexov. Je členom pracovných skupín zodpovedných za vývoj noriem IEEE spojených s jadrovými elektrárňami. Tiež sa zúčastňuje na príprave príručiek Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (IAEA) o požiadavkách na elektrickú energiu pre medzinárodné jadrové elektrárne.
Aký je trend v elektrotechnických normách?
Štandardy neprinášajú nové regulácie, ale poskytujú detailný opis metód a kritérií, ktoré sa musia premietnuť do dizajnu elektrárne a zaisťujú súlad s reguláciou na národnej úrovni. Opisujeme, čo všetko je potrebné zabezpečiť do najmenšieho detailu, aby sme projektantom pomohli odviesť lepšiu prácu. Uvedomujeme si, že regulácia môže zvýšiť náklady, ale na prvom mieste sa musíme starať o bezpečnosť. Je to naša priorita. Zvyšovaním kvality štandardov dokážeme zvýšiť kvalitu zariadení, čo nám spätne pomôže so spoľahlivosťou elektrární a znížením prevádzkových nákladov.
Je náročnejšie postaviť novú jadrovú elektráreň pri platnosti elektrických noriem?
Dnešné atómové elektrárne potrebujú elektrickú energiu na napájanie bezpečnostných systémy. Napríklad vo Fukušime sme videli, že pri strate elektrického napájania sú následky katastrofálne. Nové projekty blokov v Číne a USA už majú tzv. pasívne systémy, ktoré na bezpečné odstavenie a chladenie reaktora využívajú gravitáciu a dokážu prežiť niekoľko dní bez elektrického napájania, kým staršie zariadenia potrebujú elektrinu pre všetky prevádzkové podmienky. Aj nové elektrárne budú potrebovať elektrinu, ale vydržia bez nej aj niekoľko dní. Budú mať menej čerpadiel a motorov, takže budú aj ekonomickejšie a bezpečnejšie z pohľadu výstavby i prevádzky.
Môžu nové elektrárne po celom svete prijať takéto štandardy?
To je práve ich zmyslom. Štandard by mal byť použiteľný kýmkoľvek, kto sa zaoberá projektovaním a prevádzkou jadrových elektrární. Môžete stavať elektráreň na Slovensku, v Číne či niekde v Afrike, ale keď používate medzinárodné štandardy, máte istotu, že elektráreň splnila základné bezpečnostné požiadavky. Adekvátne bezpečnostné opatrenia ochránia vás a vašich susedov.
Čo je najťažšie na príprave noriem?
Vysoká miera detailov, ktorú vkladáte do štandardov. Všimli sme si, že skúsení ľudia postupne odchádzajú do dôchodku, kam si berú aj svoje znalosti a skúsenosti. Snažíme sa ich znalosti zachytiť v našich návodoch a štandardoch, aby sa ďalšia generácia poučila z chýb minulosti. Ťažkou časťou procesu je vytvorenie generického, ale dostatočne detailného dokumentu s adekvátnymi informáciami. Po technickom odsúhlasení minimálnych požiadaviek poskytujú medzinárodní účastníci vlastný pohľad, vďaka čomu môžu jednotlivé krajiny prijať štandardy podľa ich špecifických potrieb.
Aké je miesto jadra v energetickom mixe?
V USA dodáva jadrová energia viac ako 20% elektriny pre celú krajinu, kým uhlie a plyn poskytujú viac ako 60%. Francúzsko má výrazný nízkouhlíkový energetický mix vďaka kľúčovej role jadra, ktoré tvorí až 70% tamojšej elektriny. Slovensko vyrába takmer 54% svojej energie z jadra.
Potrebujeme všetky zdroje zelenej energie ako slnko, vietor a vodu a znížiť našu závisosť na uhlí. Výhodou jadra je, že na rozdiel od týchto zdrojov je v prevádzke dňom i nocou takmer po celý rok. Atómky poskytujú elektrinu najmä v základnom zaťažení (baseload) a zásobujú energeticky náročný priemysel. Jadro je zelený zdroj energie. Ak dokážeme vyriešiť problém s odpadom, má pred sebou veľkú budúcnosť. Výzvou je, aby bolo komerčne a spoločensky akceptovateľné. V súčasnosti sa nestavajú nové atómky, pretože ich dokončenie trvá dlho a v porovnaní napríklad so zemným plynom zvyšuje náklady.
