Podľa uniknutých informácií z právnych predpisov EÚ o klíme sa budú musieť výrazne znížiť emisie skleníkových plynov, aby do polovice storočia mohli lesy, mokrade a technológie absorbovať všetky plyny uvoľnené do atmosféry.

„Emisie a redukcia skleníkových plynov v celej Únii musia byť vyvážené najneskôr do roku 2050,“ uvádza sa v dokumente, v ktorom sa píše, že „po tomto dátume musí likvidácia skleníkových plynov prekročiť emisie“.

Čisté nulové emisie do roku 2050 mali byť vždy základom právnych predpisov. Čo je však dôležité, Komisia až teraz objasnila, že to bude skôr cieľ celej EÚ než na úrovni jednotlivých krajín.

To znamená, že niektorým krajinám EÚ, ako je Poľsko, ktoré sú do veľkej miery závislé od uhlia, sa ponúkne dodatočný čas na splnenie tohto cieľa aj po roku 2050, zatiaľ čo iné krajiny, ako napríklad Fínsko, už naznačili, že sa stanú klimaticky neutrálnymi už aj skôr.

Poľsko sa na ostatnom samite EÚ v roku 2019 odmietlo prihlásiť k cieľu nulových čistých emisií a trvalo na tom, že rok 2050 je príliš skoro pre jeho hospodárstvo závislé od uhlia. Rakúsko, Fínsko a Švédsko sa medzitým zaviazali dosiahnuť referenčnú hodnotu ešte pred rokom 2050 a stať sa “zachytávačmi” uhlíka.

Tento diferencovaný prístup akceptujú aj environmentalisti, ktorí uznávajú, že niektoré krajiny budú potrebovať viac času na splnenie. „Rôzne krajiny majú rôzne východiskové body, ale cieľová čiara nuly musí byť rovnaká pre všetkých,“ povedal Sebastian Mang, účastník kampane Greenpeace.

Kde sa názor zelených líši, je strednodobý míľnik na ceste k cieľu v roku 2050 . “Preteky, ktoré sa tam skončia, musia začať hneď teraz, a to znamená jasnú cestu s míľnikom v roku 2030,” uviedol Mang.

Zákon o klíme však neobsahuje návrh na zvýšenie redukcie celkových emisií EÚ v roku 2030. Text sa skôr zaväzuje, že Komisia preskúma súčasný cieľ 40% až na úroveň 50% alebo 55% do septembra 2020, „z pohľadu cieľa klimatickej neutrality.“

Do júna 2021 by malo nasledovať úplné preskúmanie právnych predpisov, ktoré sa týkajú smerníc o obnoviteľnej energii a energetickej účinnosti. Ekológovia tvrdia, že je to príliš neskoro a niektorí z tohto dôvodu označujú zákon o klíme za „antiklimatický“ a „prázdny“.

Je tu aj národný tlak. Dvanásť krajín EÚ – Rakúsko, Dánsko, Fínsko, Francúzsko, Taliansko, Lotyšsko, Luxembursko, Holandsko, Portugalsko, Slovinsko, Španielsko a Švédsko chce konať rýchlejšie. V liste zaslanom výkonnému viceprezidentovi Fransovi Timmermansovi vyzývajú Komisiu, aby namiesto toho najneskôr do júna navrhla cieľ na rok 2030, pričom ako zásadné míľniky uviedli septembrový samit EÚ – Čína a novembrový samit OSN o klimatických zmenách.

„S posilnenými národne definovanými príspevkami (NDC) môže ísť EÚ príkladom a prispieť k vytvoreniu medzinárodnej dynamiky potrebnej na to, aby všetky strany zvýšili svoje ambície,“ uvádza sa v liste podpísanom 12 ministrami klimatických zmien a životného prostredia.

Komisia však v návrhu zákona o klíme uvádza, že v prebiehajúcom hodnotení vplyvu zohľadní všetky národné energetické a klimatické plány do roku 2030, ktoré sa majú predložiť podľa Parížskej dohody.

K dnešnému dňu však svoje plány predstavilo len 22 z 27 krajín EÚ, pričom Francúzsko, Luxembursko a Španielsko – signatárske krajiny listu, stále chýbajú.

Tento rok je prvým päťročným cyklom Parížskej dohody, keď sa od krajín žiada, aby zvýšili ambície svojich NDC. Nórsko nedávno zvýšilo svoj prísľub zo 40% na 50 – 55%. Aby EÚ zvýšila svoj príspevok, musia členské štáty a Európsky parlament uzavrieť dohodu. Môže to chvíľu trvať, pretože poslanci EP už naznačili, že by nemali klesnúť pod 55%, zatiaľ čo členské štáty sa líšia v tom, aký prísny by mal byť nový cieľ do roku 2030.