MAAE: Do roku 2050 potrebujeme 500 reaktorov, zamerať sa treba aj na predlžovanie životnosti

Jadrová energia je kľúčom k dosiahnutiu cieľa nulových emisií, no zachovanie kapacity je nevyhnutné. Do roku 2050 bude potrebné predĺženie prevádzkovej životnosti jadrových elektrární a približne 550 GW, čo je ekvivalent približne 500 veľkých reaktorov, uvádza Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE).

0
147
Jadrová elektráreň
Jadrový priemysel zamestnáva čoraz viac obyvateľov Anglicka.
  • Jadrové elektrárne sú vhodné na nahradenie uhoľných elektrární.
  • Súčasné tempo výstavby reaktorov je oveľa pomalšie, ako je potrebné na dosiahnutie čistého sveta.
  • Obmedzené – aj keď stále rastúce – prijatie verejnosťou a podpora politík sú prekážkami novej výstavby.

V správe Nuclear Energy for a Net Zero World, vydanej pred klimatickým summitom Cop26 v Glasgowe koncom tohto mesiaca, viedenská agentúra uvádza, že jadrová energia môže fungovať ako súčasť partnerstva s obnoviteľnými zdrojmi energie a inými nízkouhlíkovými možnosťami udržateľného energetického systému na dekarbonizáciu výroby elektrickej a neelektrickej energie. Môže pomôcť doplniť a integrovať očakávané veľké podiely výroby energie z obnoviteľných zdrojov tým, že zabezpečí nepretržitú spoľahlivosť a pohotovosť dodávok energie.

Agentúra však varovala, že napriek tomu, že neutrálne vedecké hodnotenia medzivládneho panelu pre zmenu klímy, Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu a ďalších uznávajú významný potenciál jadrovej energie prispievať k zmierňovaniu zmeny klímy a ďalším globálnym výzvam, do akej miery svet využije tento „spoľahlivý a udržateľný zdroj energie“ zostáva neisté, čiastočne aj kvôli obmedzenej, aj keď rastúcej, verejnej akceptácie a politickej podpore.

Vyzvala tiež na investície do predĺženia životnosti a vyzvala vlády, aby vytvorili priaznivejší politický rámec na zvýšenie dôvery investorov a zníženie nákladov na financovanie. Uviedla, že jadrové elektrárne sú vhodné na nahradenie uhoľných elektrární na výrobu elektriny s nízkymi emisiami a môžu nahradiť uhoľné kotly na diaľkové vykurovanie a pre priemysel.

Chce to rapídny nárast

V rokoch 2011 až 2020 globálna kapacita výroby elektriny z jadra mierne rástla a pridalo sa celkovo 59 GW. Zatiaľ čo programy vo viacerých krajinách tiež umožnili pokračovanie prevádzky existujúcich jadrových elektrární, v niektorých prípadoch až 80 rokov, bolo 48 GW v rovnakom období natrvalo odstavených.

Plán Medzinárodnej energetickej agentúry (IEA) Net Zero do roku 2050 navrhuje, aby sa jadrová kapacita v rokoch 2020 až 2050 zdvojnásobila, ak má svet splniť svoje nulové ambície, pričom „na svojom vrchole na začiatku 30. rokov dosiahne globálne zvýšenie jadrovej kapacity 30 GW za rok, päťnásobok tempa za posledné desaťročie“. Tieto čísla sa takmer zhodujú s vysokým odhadom MAAE do roku 2050 s asi 550 GW novej kapacity.

Jadrové elektrárne, ktoré sú v súčasnosti prevádzkované v 32 krajinách, už znižujú globálne emisie CO2 v energetickom sektore približne o 10 % a 19 krajín stavia približne 50 ďalších energetických reaktorov s výkonom približne 54 GW. Bangladéš a Turecko stavajú svoje prvé reaktory, zatiaľ čo Bielorusko a Spojené arabské emiráty už začali vyrábať jadrovú elektrinu.

MAAE uviedla, že mnohé nové krajiny uznávajú úlohu jadrovej energie v oblasti zmeny klímy a dlhodobého hospodárskeho rozvoja a že približne 30 krajín spolupracuje s MAAE na prvom posúdení zavedenia jadrovej energie.

Flotila starne

Agentúra napriek tomu varovala, že súčasné tempo výstavby reaktorov veľmi zostáva za tým, ako je potrebné na dosiahnutie sveta bez emisií. Uviedla, že jadrový priemysel pracuje na kontrole nákladov na nové stavby prostredníctvom efektívnejších dodávateľských reťazcov a modulárnej výstavby, ale urýchlenie spustenia nových projektov bude tiež vyžadovať priaznivejší politický rámec na zvýšenie dôvery investorov a zníženie nákladov na financovanie vo väčšine krajín.

Ďalšou naliehavou výzvou je starnutie flotily jadrových reaktorov. Viac ako dve tretiny prevádzkovej jadrovej kapacity, ktorá predstavuje približne 18 % celosvetovej nízkouhlíkovej výroby elektriny, má viac ako 30 rokov a stojí pred neistou budúcnosťou, najmä v Európe, Japonsku a USA. Aby sa predišlo efektu prudkého poklesu nízkouhlíkovej elektriny ak budú tieto elektrárne budú vyradené z prevádzky, bude potrebné pokračovať v úsilí o predĺženie ich životnosti prostredníctvom investícií a v úsilí o ich modernizáciu.