Konečne! Europarlament uznal úlohu jadra pri ochrane klímy

Vďaka dodatku 46 europoslancov Európsky parlament oficiálne uznal úlohu jadrovej energie pri plnení cieľov v oblasti klímy. V pôvodnom návrhu rezolúcie sa pritom rátalo s odklonom od jadra.

0
89

Vyzerá to ako najnudnejší text na svete: dodatok k rezolúcii Európskeho parlamentu ku konferencii o klimatických zmenách s názvom OSN COP 25, ktorá od 2. do 13. decembra 2019 prebieha v Madride. Týchto jedenásť (!) riadkov však mení jadrovú energiu zo strašiaka Európy na jeden z oficiálnych pilierov boja EÚ proti klimatickým zmenám. Štyridsaťšesť europoslancov dodatkom zmenilo text navrhovanej rezolúcie (na obrázku vľavo) na schválené znenie (vpravo).Vyzerá to ako najnudnejší text na svete: dodatok k rezolúcii Európskeho parlamentu ku konferencii o klimatických zmenách s názvom OSN COP 25, ktorá odo dneška prebieha v Madride. Týchto jedenásť (!) riadkov však mení jadrovú energiu zo strašiaka Európy na jeden z oficiálnych pilierov boja EÚ proti klimatickým zmenám. Palec hore pre štyridsaťšesť poslancov, ktorí dodatkom zmenili text navrhovanej rezolúcie (na obrázku vľavo) na schválené znenie (vpravo).

 

Európsky parlament tak kvôli konferencii OSN v Madride oficiálne uznal úlohu jadrovej energie pri plnení cieľov v oblasti klímy, pričom vo svojej rezolúcii uvádza:

Jadrová energia môže zohrávať úlohu pri plnení cieľov v oblasti klímy, pretože nevypúšťa skleníkové plyny, a môže zabezpečiť aj značný podiel výroby elektrickej energie v Európe; domnieva sa však, že vzhľadom na odpad, ktorý produkuje, si táto energia vyžaduje strednodobú a dlhodobú stratégiu, ktorá zohľadňuje technologický pokrok (laser, jadrová syntéza atď.) zameraný na zlepšenie udržateľnosti celého odvetvia.

Pod dodatkom sa nepodpísal ani jeden Slovák

Uznesenie europarlamentu prijaté 430 hlasmi (190 proti a 34 sa zdržali), sa líši od textu pôvodného uznesenia, v ktorom sa uvádzalo, že „jadrová energia nie je bezpečná, environmentálne ani ekonomicky udržateľná“. Tento pôvodný návrh rezolúcie vyzýval na vypracovanie stratégie prechodu na postupné vyradenie jadrovej energie v EÚ.

Nižšie sú mená poslancov, ktorí navrhli dodatok. Nájdete medzi nimi niekoľko českých europoslancov, ale ani jedného zo Slovenska:

Christophe Grudler
Chrysoula Zacharopoulou
Stéphanie Yon-Courtin
Stéphane Bijoux
Irène Tolleret
Frédérique Ries
Olivier Chastel
Gilles Boyer
Laurence Farreng
Dominique Riquet
Klemen Grošelj
Karin Karlsbro
Ondřej Kovařík
Ondřej Knotek
Caroline Nagtegaal
Jan Huitema
Derk Jan Eppink
Robert Roos
Rob Rooken
Jörgen Warborn
Anna-Michelle Asimakopoulou
Anne Sander
François-Xavier Bellamy
Marie-Pierre Vedrenne
Geoffrey Van Orden
Stéphane Séjourné
Arba Kokalari
Tomas Tobé
Sara Skyttedal
David Lega
Jessica Polfjärd
Sheila Ritchie
Kateřina Konečná
Brice Hortefeux
Agnès Evren
Nathalie Colin-Oesterlé
Martina Dlabajová
Martin Hlaváček
Dita Charanzová
Alexandr Vondra
Miapetra Kumpula-Natri
Anthea McIntyre
Radka Maxová
Elsi Katainen
Assita Kanko
Johan Van Overtveldt

Odhlasovali klimatickú krízu

Parlament tiež schválil uznesenie vyhlasujúce klimatickú a environmentálne núdzovú situáciu v Európe a vo svete. Vyzval Európsku komisiu, aby zabezpečila úplné zosúladenie všetkých príslušných legislatívnych a rozpočtových návrhov s cieľom obmedziť globálne otepľovanie na menej ako 1,5 °C. Európska únia tiež musí čo najskôr predložiť svoju stratégiu na dosiahnutie klimatickej neutrality pre Dohovor OSN o zmene klímy.

Poslanci zároveň vyzvali novú predsedníčku urópskej komisie Ursulu von der Leyen, aby do svojho politického balíka European Green Deal zahrnula cieľ znížiť emisie skleníkových plynov o 55 % do roku 2030. Súčasné ciele EÚ predpokladajú zníženie emisií skleníkových plynov o 40 % do roku 2030 oproti úrovni z roku 1990.