Hoci energetický mix európskej dvadsaťosmičky je vyskladaný naozaj pestro, niektoré krajiny ponúkajú zaujímavé „protiklady“: jedny sa pri výrobe elektriny spoliehajú výhradne na uhlie, iné na jadro, a ďalšie obľubujú vodu či vietor. Poďte s nami na krátky výlet po Európe za jednotlivými špecifikami energetického mixu EU.

Krajina galského kohúta sa zatiaľ spolieha na jadro (emisie CO2 35 g/kWh)

Francúzi sú priam notoricky známi ako jadrová veľmoc, veď až tri štvrtiny svojej elektriny vyrábajú v jadrových elektrárňach. Vo svete majú ešte jeden prím – podľa Svetovej jadrovej asociácie sú najväčšími čistými vývozcami elektriny, z čoho majú príjem viac ako 3 miliardy eur ročne.

V krajine galského kohúta nájdete až 58 reaktorov, no pravdepodobne sedemnástim z nim odzvonilo a odstavia ich do roku 2025: kabinet prezidenta Emmanuela Macrona totiž pokračuje v predsavzatí svojho predchodcu Francoisa Hollanda znížiť podiel jadra na výrobe elektriny zo súčasných 75% na približne 50%.

Zdá sa tak, že sa naplní prognóza Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu, že nové reaktory budú pribúdať v strednej a východnej Ázii, kým, naopak, jadrové kapacity ubudnú v Severnej Amerike či západnej Európe.

Uhoľné Nemecko (emisie CO2 425 g/kWh)

Najväčšia stredoeurópska ekonomika, na ktorú je významne napojené aj Slovensko, už niekoľko rokov prechádza transformáciou k čistej energii s využitím obnoviteľných zdrojov. Energiewende, ako sa tento prechod nazýva, má odpojiť Nemecko od fosílnych zdrojov a prispieť k využívaniu slnka či vetra. Nemecko na to od roku 2000 vynaložilo už 189 miliárd eur. „Ale výhody programu nepociťujú všetci. Objavil sa de facto triedny systém, ktorý zaťažuje skupinu nemajetných vyššími účtami za elektrinu, ktoré pomáhajú dotovať inštaláciu solárnych panelov a veterných turbín inde,“ píše New York Times.

Nemecké elektrárne vyrábajú ročne približne 640 TWh elektriny, čo je dvadsaťkrát viac ako Slovensko. Až 40% nemeckej elektriny sa vyrába v uhoľných elektrárňach, postupne vyraďované jadro produkuje ešte 14%.

Nemci si svojou energetickou transformáciou sľubovali aj zníženie emisií oxidu uhličitého, ktorého zvyšovanie koncentrácie spôsobuje prehrievanie našej planéty.

Momentálne sú emisie niekde na úrovni roka 2009 a ich objem sa nedarí redukovať. Nemci sa totiž po Fukušime politicky rozhodli vypnúť jadrovú energiu, ktorá počas prevádzky neprodukuje emisie CO2 a chýbajúce zdroje nahradili výrobou z uhoľných elektrární. Vlani až 70 % najväčších európskych znečisťovateľov boli nemecké lignitové elektrárne, píše americký expert na energetiku James Conca. „Tí, ktorí rozumejú energii aj klíme vedia, že potrebujeme použiť všetky nízkouhlíkové zdroje energie – obnoviteľné zdroje, jadro, vodu – a to tak rýchlo, ako je to len možné, aby sme splnili naše klimatické ciele včas a zmenili to.“

Dánske vetry  (emisie CO2 170 g/kWh)

Keďže dánsky parlament sa s jadrovou energetikou rozlúčil už v roku 1985, jadro v energetickom mixe ani nehľadajte. Verili by ste, že Dáni takmer polovicu svojej elektrickej energie vyrobia roztočením veterných turbín? Skutočne. Zvyšok im vyrobí najmä uhlie a biomasa. Produkcia činí 30 TWh, čo je o niečo viac, ako vyrábame na Slovensku.

Avšak ani Dáni nežijú celkom bez jadrovej energetiky. Dovážajú elektrinu zo Švédska, ktorá má dvojaký pôvod: buď v jadrovej alebo vodnej elektrárni. Importujú ju aj z Nemecka, táto elektrina pochádza tiež z jadra alebo uhlia. Dáni veľmi úzko spolupracujú s Nórskom, ktoré im vyrába elektrinu z vody: keď sú dobré veterné podmienky, Dáni exportujú energiu Nórom. Naopak, keď je vietor pofukuje pomenej, Nóri pomôžu svojmu južnému susedovi.

Je pozoruhodné, že práve Dáni nemajú vo svojom portfóliu jadro, keďže fyzik, ktorý sa pričinil o poznanie štruktúry atómu a kvantovú teóriu, bol Dán Niels Bohr. Na Inštitúte teoretickej fyziky na Kodanskej univerzite sa začiatkom roka 1939 podarilo experimentálne overiť jadrovú štiepnu reakciu, ktorá je základom pre všetky súčasné reaktory po svete.

Bezjadroví Poliaci (emisie CO2 670 g/kWh)

V Poľsku svitá na jadrové časy. Náš severný sused produkuje až 80% svojej elektriny z uhlia, no plánuje do roku 2025 pripojiť do siete aj prvé kilowatty zo svojej vlastnej jadrovej elektrárne. Poliaci spotrebujú ročne iba 3 800 kWh na osobu, čo je nižšia úroveň spotreby v Európe – na úrovni Macedónska či Bieloruska. (Slováci spotrebujú cca 5 000 kWh per capita.)

Poľsko má už takmer desaťročie odvážne plány vybudovať až dve atómky, z ktorých každá by mala výkon až 3 000 MW (trikrát viac ako napr. Mochovce či Bohunice). Keďže náklady na výstavbu by mali prekročiť 10-11 miliárd eur, za projektom bude stáť konzorcium štyroch (z väčšej či menšej časti) štátom vlastnených spoločností. Ak sa projekt vydarí, v roku 2030 by jadro mohlo vyrábať 12% poľskej elektriny. Ako informuje Svetová jadrová asociácia, miesto na výstavbu atómky sa bude vyberať spomedzi lokalít v Pomoransku (severozápadné Poľsko). Práve pri malej obci Žarnowiec mala stáť prvá poľská atómka, no pre protesty obyvateľov a nedostatok finančných zdrojov bola jej výstavba zastavená v roku 1990. Možno po viac ako dvadsiatich rokoch vyrastie elektrownia jądrowa práve tam.

Rakúsko: Stop v roku 1978 (emisie CO2 60 g/kWh)

Pri exkurzii po energetických zaujímavostiach v Európe nemôžeme obísť ani nášho západného suseda. Rakúsko vyrába takmer dve tretiny (62%) svojej elektriny z vody. Prečo je to tak? Podľa Otmara PromperaRakúskej nukleárnej spoločnosti má voda dlhú históriu a súvisí to s topografiou. Najdôležitejšie elektrárne stoja na rieke Dunaj alebo prečerpávacie v Alpách.

Jadru povedali Rakúšania stop už v roku 1978, vtedy mali na 98% dokončenú prvú atómku s inštalovaným výkonom 723 MW. Vláda sa však rozhodla uskutočniť referendum, v ktorom sa 50,47% voličov ohradilo proti využitiu jadrovej energie. Následne prišiel zákon, ktorý zakazuje využívať jadro na výrobu elektriny a zvrátiť to môže dvojtretinová väčšina v parlamente. „Berúc do úvahy spoľahlivosť dodávky a bezuhlíkovú produkciu, dáva zmysel mať v Rakúsku aj výrobu z jadra. Ale Rakúsko sa rozhodlo ísť inou cestou a nahradiť podiel jadra fosílnymi zdrojmi a priamym dovážaním elektriny,“ tvrdí Promper. Rakúsko dováža približne 10 TWh najmä z Nemecka a Česka. Keď zvážime výrobu elektriny z jadra v týchto krajinách, na celkovej spotrebe elektriny v Rakúsku sa jadrová energetika podieľa tromi až piatimi percentami.Vyšlo v časopise Energia pre krajinu 2/2017.

PRIDAJTE KOMENTÁR

Prosíme, vložte svoj komentár
Tu uveďte svoje meno

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.